S obytným autom na zimnu edíciu Grape festivalu

18.-20.3 2016 sa naša partia vybrala na Expedíciu Liptov do Jasnej, čo je v podstate zimná edícia Grape festivalu. Vzhľadom na veľmi rýchle vypredanie hotela Liptov nám napadlo vypožičať si karavan. Narazili sme teda na stránku prenajomkaravanov.sk kde sme si vybrali karavan Knaus Sport Traveller 500D.

A idesa smer Jasna
Naše miesto na parkovisku v Jasnej

Ihneď po výmene nášho “prdídka” WV UP! sme boli z karavanu unesení. Bola to naša prvá jazda v karavane vôbec a od začiatku sme si ju veľmi užívali. Pán Lamoš nám všetko potrebné vysvetlil a ukázal. Čo sa týka cestovania karavan bol pohodlný nielen pre vodiča a spolujazdca, ale aj vzadu. Spočiatku sme boli len 4ia, keďže jedna účastníčka nášho výletu mala ešte neodkladné povinnosti v škole, no prišla pár minút na to, ako sme odparkovali karavan. Celkovo nás teda bolo 5, čo sa možno zdá byť trošku moc, no nemali sme s tým žiadne problémy a predsalen “dobrých ľudí sa všade veľa zmestí”.
Najprv vecera potom alkohol
Este dva a možme isť na afterku

Hneď prvý deň sme pozreli koncerty Billy Barman, Walter Schnitzelson a samozrejme nechýbala ani afterka. Dievčenská sekcia nášho zájazdu už išla spať, čo bola veľká chyba a afterka bola veľmi podarená. Miesta na spanie mali síce dievčatá lepšie, no nám to o 5tej ráno bolo už úplne jedno.Druhý deň sme nezačali úplne najskôr a aj vďaka pohodlíčku v karavane sme z neho vyliezli až o 14:00. Teplá voda, kúrenie, elektrina, chladnička, skrátka všetko čo sme potrebovali aj nepotrebovali.
S maskotmi

Po opustení karavanu sme vbehli priamo do programu expedície a zúčastnili sme sa všetkých možných častí programu. Zaujala nás hlavne lavínová diskusia, v ktorej sme sa čo to dozvedeli. Nasledoval kvíz, no a postupne sme sa prepracovali až ku koncertom. Tomáš Hafner aj napriek vyčerpávajúcemu dňu, v ktorom musel moderovať veľa akcií a vyzeral už trošku unavene zvládol svoj koncert na výbornú, nasledoval Puding pani Elvisovej a už tradičná Para. Všetky koncerty boli skvelé. Samozrejme medzi nimi sme odbiehali do karavanu, kde sme mali ako také zásoby jedla a pitia. Na záver bola opäť afterka, kde sme už boli takmer všetci. Deň sme opäť ukončili niečo po 4tej hodine rannej. Dievčatám sme opäť “ponechali” výhodnejšie miesta na spanie.

Pohodličko v karavane
Parkplatz Jasna

Tretí deň sme opustili naše miesto okolo obeda, a po malej zastávke v Salaši Krajinka sme už žiaľ museli zamieriť do Sučan, kde sme odovzdali karavan. Všetko prebehlo rýchlo a bez problémov.Celá akcia dopadla výborne, mali sme perfektné miesto na parkovanie a pre mnohých sme boli taká menšia atrakcia.V karavane je perfektné sedenie, ktoré je ako šité na celodenné posedenie, hranie spoločenských hier, či prípadné popíjanie pivka, ktoré bolo samozrejme súčasťou akcie takého druhu. Najväčšia záhadou celého zájazdu bola, kde sa nachádza ručná brzda, na čo sme prišli až pri odchode (je to mimochodom vľavo pod sedadlom).
Koniec nášho výletu

Všetko nakoniec dopadlo dobre, zájazd sme zvládli, nikomu sa nič nestalo a karavan sme vrátili podľa plánu. Hneď pri odovzdávaní sme sa aj s partiou dohodli, že v budúcnosti by sme služby spoločnosti OK karavany radi využili znovu, no jednoznačne na viac ako 3 dni, a aby som nezabudol Expedíciu Liptov taktiež do budúcna odporúčame všetkým.

Autor:Jakub Čvanda

Skialpový výlet na Wildspitze s karavanom

 

Každé plánovanie alebo proces tvorenia a učenia sa začína od jednoduchšieho k tomu zložitejšiemu.  Je to správne, lebo človek sa na od základov učí, napreduje. My sme to však zase poňali úplne inak. Náhodou som naďabil na článok 10 top skialpových vrcholov, a hneď bolo jasné kam pôjdeme. Samozrejme, že hneď na ten najkrajší, teda „number one“.

Mandarfen parkovisko pod Pitztalom

Mandarfen parkovisko pod Pitztalom

Wildspitze (3 774 m. n. m.) je najvyšší štít Rakúska vzdialený od Banskej Bystrice, odkiaľ sme vyrazili, riadny kus cesty. Nedá mi nespomenúť celú časovú postupnosť toho, ako sme sa tam dostali. Po veľmi krátkej noci (nikto z nás extrémne dlho nespal, pretože sme mali všetci pracovné povinnosti) sme sa o 17.30 nalodili a šli do Sučian po karavan. Nakoľko máme super skúsenosti s www.prenajomkaravanov.sk,  tak pri našom rozhodovaní iná voľba ani neprichádzala do úvahy.TrasaSpísali sme dokumenty a už sme boli na ceste. Ako som spomenul, cieľ našej cesty sa nachádza dosť ďaleko a navyše karavanom sa to nedá valiť 130 km/h, preto sme až ráno o 8.20 šťastne dorazili do dedinky Mandarfen pod Pitztalský ľadovec. Naozaj sme toho veľa nepospali, ale počasie bolo také krásne, že sme sa naraňajkovali, pobalili a začala rozprávková cesta na vrchol Tirolska. Skialpový lístok, ktorý stál 29 eur, nám slúžil na to, aby sme sa zo zeleného rozkvitnutého sveta dostali 1 000 výškových metrov podzemnou zubačkou do krajiny ľadu a snehu. Po zjazdovke sme sa trošku zošuchli do kotliny, kde už bola panenská príroda a tenká predšliapaná cestička. Zvolili sme dlhší, ale zato ľahší variant a kráčali snehovou nádherou. Bol fantastický slnečný deň, no keďže nemáme skúsenosti v takej výške, tak sme to trošku podcenili a aj nás pripieklo. Jožko má ešte hádam doteraz brucho ružové ako prasiatko. Isto poznáte zábery z Himalájí, kde majú kyslíkové masky a ťažko sa im kráča z tábora do tábora. Teraz už aj my vieme, že to má niečo do seba. Približne 80 výškových metrov pod vrcholom prišla kríza, začala sa malátnosť, točenie hlavy, dehydratácia – prvé príznaky hypoxie. Hecovačky boli kadejaké, ale nakoniec zvíťazil rozum a na vrchol sme napokon všetci nevyšli. Predsa len to bola naša prvá skúsenosť v takej výške, navyše sme skoro noc a pol prebdeli, tak sme sa rozhodli neriskovať.

Vrcholová Wildspitze

Vrcholová Wildspitze

Vrchol bol fantastický, výhľady neskutočné, fotka a video len ťažko ukážu eufóriu tohto momentu. Človiečik sa cíti strašne maličký v takejto nádhere. Boli sme tam iba my a hory.

Cesta na Wildspitze

Cesta na Wildspitze

Začala cesta dolu, 10 cm prašanu a fantasticky dlhý „freeride“ až do doliny. Všetko bolo v pohode až do momentu, než sme si začali uvedomovať, že sme sa na vrchole a kvôli problémom zdržali, a teda že nestihneme zubačku smerom dolu. V tej eufórii sme to však nebrali nejako vážne, až dovtedy, keď sme museli odopnúť lyže a po blate v lyžiarkach šliapať asi 3 hodiny, dehydrovaní a vyčerpaní, nazad ku karavanu. Po príchode sme sa najedli, zaľahli a spali.

Strastiplná cesta dolu

Strastiplná cesta dolu

Zobudili sme sa do krásneho rána a vyštartovali na cestu do Innsbrucku. Krásne olympijské mestečko nás očarilo vyhliadkami a skvelou atmosférou. Pokračovali sme ďalej na druhý ľadovec, na Stubai. Ako sme sa blížili do cieľa, všimli sme si, že nás vítajú dva české karavany. Super, na parkovisku sme neboli sami. Obávali sme sa ako to bude s kempovaním, lebo je to tam zakázané, ale Česi nás ubezpečili, že tam už chodia 10 rokov a všetko v pohode, len si nemáme vyťahovať pätky a viditeľne sa utáborovať. My sme samozrejme vytiahli gril a „nenápadne“ sme dymili do celej doliny. Ráno nás privítalo nie najkrajšie počasie, no keďže sme si nechceli opäť kupovať lístok, tak sme sa vybrali s lyžami na chrbtoch z Mutterbergu (1 750 m. n. m.) na  Mittlestation Fernau (2 300 m. n. m.). Prevýšenie nebolo strašné, ale zato intenzívne na takom krátkom úseku. Kým sme šli peši, bola to pohodka, ale posledný úsek bol dosť ťažký a asi 150 metrov od nás sme videli padať lavínu.  Sneh bol ťažký, mokrý a bolo na ňom vidieť, že sa na niektorých úsekoch trhá celé pole. My sme však zaťali zuby a šli ďalej. Asi v strede cesty sa Jožko zranil, tak sme zaimprovizovali s elastickým obväzom, zastavili krvácanie a konečne sme spotení ako myši vyšli na Dresdner hutte. Čakal nás ešte riadny kus cesty a nejako nám to časovo nevychádzalo. Neverili sme, že to stihneme vyšliapať až hore, preto sme sa spýtali vlekára na cenu lístka. Ten sa iba usmial a v pohode nás pustil cez turniket zadarmo. A tak sme sa spokojní a vysmiati vyviezli v kabínke až na vrchol. Stubai je fantastický tým, že hore nie sú turnikety, teda ak sa niekto dostane svojpomocne na Eisgrat (2 700 m. n. m), má lyžovanie zadara. Tak sme sa do sýtosti polyžovali a tento raz sme si dali záležať na tom, aby sme stihli poslednú kabínku dolu.Po úžasnom lyžovaní sme sa najedli a trošku si oddýchli, pretože už na nás čakal Salzburg. Blízko centra bolo nemožné nájsť parkovanie pre karavan, tak sme to skúsili na okraji pri Bille. Bola sobota, a keďže v nedeľu sú takéto obchody v Rakúsku zatvorené, nemuseli sme sa báť. Vedeli sme, že nás čaká prechádzka do centra dlhá asi 4 km. Večerný Salzburg bol nádherný a ešte krajší s naším „kamarátom“ Jackom Danielsom, ktorý nás povodil po rôznych podnikoch. Ráno sme sa vybrali do mesta ešte raz, no tento krát sme už pre istotu šli autom, ale s odopnutým karavanom. V meste sme si dali kávičku, kúpili posledné suveníry a fičali do Sučian odniesť karavan. Cestou sme prežívali hektický zápas Slovensko vs. Rusko a približne o 22.00 sme boli síce unavení, ale spokojní späť v Banskej Bystrici.

Napísal: Mgr. Ján Krafčík PhD.

Skialp trip na Obertauern s karavanom

Všetko sa začalo pred monitorom môjho notebooku, keď som niekoľko dní prehľadával vševediaci internet. S chalanmi sme už dávno chceli vyskúšať aj nejaké iné zjazdovky ako Chopok, Skalku alebo Šachtičky, preto sme si povedali, že tento krát vyskúšame Rakúsko. Je to bašta pre lyžiarov a skialpinistov, takže voľba tejto lyžiarskej veľmoci bola jasná. Destináciu sme mali vybranú, no dilemou sa stal výber strediska. Hľadali sme najmä podľa kilometrov tak, aby to nebolo veľmi ďaleko, ale zase ani veľmi blízko. Čakala nás totiž netradičná cesta – karavanom v zime.

 

náš parkovací flek

Napokon sme si vybrali Obertauern, krásne stredisko pod Salzburgom. Boli sme nadšení a všetkým naokolo sme sa svojim výletom chválili. Našich známych však idea cesty karavanom príliš nenadchla a iba krútili hlavami, že nie sme normálni. Nám to ale prišlo ako super dobrodružstvo. Kamarát Karol našiel na internete stránku s karavanmi (www.prenajomkaravanov.sk), ktorej ponuka bola najlepšia spomedzi všetkých dostupných. Rozhodnutie bolo veľmi rýchle a hneď sme si prenájom karavanu začali aj vybavovať. Tento dopravný prostriedok bol pre nás veľkou neznámou, takže sme vôbec netušili, čo nás čaká. Na naše veľké prekvapenie to bolo niečo úžasné.

Výhľad z okienka karavanu

Patríme medzi chlapcov, ktorí sú zvyknutý na kadejaké podmienky, spanie pod širákom či v stane, dokonca aj v chate plnej myší, preto pre nás karavan predstavoval naozaj luxusné ubytovanie.

Zdolaný prvý vrchol

Na cestu sme si vzali dve plynové bomby, čo sa neskôr ukázalo ako veľmi dobrý ťah, keďže nám jedna po ceste akosi primrzla. Po dohode sme si ešte priplatili elektrocentrálu na nabíjanie technologických vymožeností a svetla v karavane.

raňajky šampionov

Prišiel deň „D“ a po dôkladnom zbelení sme v stredu večer dorazili do Sučian. Spísali sme potrebné papiere, vyskúšali sme všetky veci a príslušenstvo potrebné na prevádzku a už sme fičali do Rakúska, smer Obertauern. Po ceste sme sa ešte nezabudli zastaviť na nákup, aby sme mali čo jesť a na výlete neumreli hladom. Keď sme okolo štvrtej nadránom dorazili do cieľa našej cesty, čakalo nás menšie prekvapenie. Parkovisko bolo skoro prázdne, až na tri karavany, ktoré boli rozhodené každý v inom rohu, takže sme si mohli spokojne vybrať naše „stanové“ miestečko. Ráno na nás čakala „dychberúca“ scenéria.

chytáme bronz

 

Všade vôkol zasnežené hory, krásne slniečko, jednoducho sme sa ocitli v lyžiarskom raji. Dobrodružstvo sa mohlo začať. Rýchlo sme sa vybalili, vytiahli lyže, nalepili pásy a už sme boli na polceste k vrcholu. Podarilo sa nám „vychytať“ super termín, keďže malo byť celé štyri dni úplne jasné počasie.

siahli sme si na dno síl

 

Sme iba začiatočníci, preto sme sa rozhodli, že do voľného terénu radšej nepôjdeme. Šliapali sme po zjazdovkách, slniečko pripekalo, takže sme po krátkej chvíli boli opálení tak, akoby sme si užívali na dovolenke pri mori. Slniečko sme si vychutnávali plnými dúškami. Okoloidúci lyžiari z nás mali šou a našli sa aj takí, ktorí si nás fotili ako kamzíky v Tatrách. Hneď prvý deň sme vyšli na najvyšší, pre skialpinistu dostupný, vrchol Obertauernu, Gamsleitenspitze (2357 m. n. m).

Gamsleitenspitze (2357 m. n. m)

Gamsleitenspitze (2357 m. n. m)

Bolo to dosť náročné, lebo sme si vybrali cestu vedúcu po čiernej zjazdovke. Bola to výzva, ktorú sme všetci zvládli. Ďalšia výzva prišla v momente, keď sa ohlásila nutnosť osobnej hygieny. Keďže sme nechceli teplú sprchu (to by pre nás nebolo dobrodružstvo), našli sme si malé jazierko hneď vedľa parkoviska, v ktorom sme sa podvečer s radosťou a nadšením vyčvachtali. Ľudia, ktorí si balili posledné veci do áut na nás len nechápavo pozerali. Čo už, boli sme pre nich banda Slovákov kúpajúcich sa v ľadovej vode.  Ďalší deň bol scenár podobný, jediný rozdiel bol v tom, že sme išli na vedľajší kopec.

posledné metre k vrcholu

posledné metre k vrcholu

 

Tam sme si na terase horskej chaty užívali slniečko. Prišiel večer a my sme šli na prieskum spoločenského života v mestečku. Našli sme totálne plný bar, kde sme sa zabavili a cestou k autu sme na merači rýchlosti, ktorý sa nachádzal na ulici, búrali rýchlostné rekordy. V sobotu sme si nechali poradiť a na odporúčanie jedného českého páru sme navštívili asi 20 kilometrov vzdialené wellness centrum. To množstvo sáun, výriviek a bazénov sa nedá ani spočítať.

porovnanie dlžok s kamionom

A tak sme sa pred posledným dňom v rakúskom lyžiarskom stredisku poriadne zrelaxovali. Prišla nedeľa a my sme sa museli začať chystať domov. Absolútne sa nám nechcelo, ale povinnosti volali, a tak sme napokon po štyroch úžasných dňoch vyrazili domov. Do Sučian sme prišli okolo deviatej večer, všetko sme odovzdali, ale predsa len nám zostalo niečo, čo sa vrátiť nedá. Sú to naše fantastické spomienky a zážitky.

Cez veľkonočné prázdniny nás čaká ďalšie dobrodružstvo, keďže nás to poriadne chytilo za srdce. Vrelo môžeme tento druh turistiky odporučiť všetkým podobne založeným športovým nadšencom.

Budapešť- predĺžený víkend s karavanom

Po vydarených karavanových výletoch prišiel čas a chuť znova niekam vyraziť a niečo zažiť. Keďže sme ešte nikdy nevideli Budapešť, európsku metropolu, ktorá je neďaleko od našich hraníc, vyrazili sme práve tam.
Naša cesta začala vo štvrtok v Sučanoch. Odtiaľ sme šli do Bratislavy naložiť zvyšok posádky a potom už smer Hungaria.
smer Hungaria
smer Hungaria
Vyrazili sme s autokaravanom na Mosonmagayróvár a pokračovali po ceste prvej triedy číslo 1. až do hlavného mesta Maďarska.
Maďarské mestečko, ktoré sme cestou prechádzali.
Maďarské mestečko, ktoré sme cestou prechádzali.
Cestu sme prešli centrom Gyoru a z diaľky sme videli aj Natura Camping, ktorý by bol tiež skvelým tipom na pobyt v Maďarsku a možno ho nabudúce navštívime na potulkách po Európe.
Gyor- dominanta mesta, zvečnená priamo z karavanu.
Gyor- dominanta mesta, zvečnená priamo z karavanu.
Camping Natura- niekedy ho určite pôjdeme vyskúšať.
Camping Natura- niekedy ho určite pôjdeme vyskúšať.
Cestou sme obdivovali maďarské dedinky a ich úhľadné polia, až sme napokon vo večerných hodinách dorazili do Budapešti. Našli sme si miestečko priamo v centre mesta, len pár uličiek od Dunaja. Preskúmali sme okolie, nazreli sme na večernú krásu Budapešti a s očakávaním nového dňa sme si ľahli do karavanu.
Tichá ulička, v ktorej sme strávili našu prvú noc.
Tichá ulička, v ktorej sme strávili našu prvú noc.
V piatok ráno sme vyrazili na náš naplánovaný okruh mestom. Za tento deň sme chceli preskúmať Peštiansku stranu Dunaja. Karavan sme zaparkovali v Bude, kúsok od Arpádovho mosta.
Parkovanie- aj v centre Budapešti nájdete miesta, kde môžete parkovať zdarma.
Parkovanie- aj v centre Budapešti nájdete miesta, kde môžete parkovať zdarma.
Po tomto moste sme prešli na druhú stranu a vydali sa spoznávať krásy Pešte. Pri prechode sa nám naskytol pohľad na Margarétin ostrov, (po maďarsky: Margitsziget)  najznámejší dunajský ostrov v hlavnom meste Maďarska, ktorý je obľúbený vďaka rozsiahlym parkom, tak medzi turistami, ako aj obyvateľmi Budapešti. 
Na druhej strane rieky sme najprv navštívili dominantu Budapešti, maďarský parlament (Országház). Táto impozantná budova svojou veľkosťou vyjadruje silu Uhorského kráľovstva. Architektúra veľmi pripomína štýl budovy britského parlamentu. Nájdete tu 691 miestností a skoro 20 kilometrov schodísk. Na stavbe  maďarského parlamentu sa podieľali aj stovky slovenských murárov a majstrov. Právom sme teda obdivovali ich šikovnosť a kochali sa stovkami štíhlych vežičiek.
Budova Maďarského Parlamentu naozaj vyráža dych.

Budova Maďarského Parlamentu naozaj vyráža dych.

Ďalšia zastávka bola Bazilika svätého Štefana (Szent István Bazilika)  najväčší  a zároveň najvyššie položený rímskokatolícky kostol v celej Budapešti. Je pomenovaná po prvom kráľovi Maďarska a v podstate aj Slovenska, svätom Štefanovi. Jeho  mumifikovanú päsť si môžete pozrieť v sakristii tejto kaplnky.
Bazilika sv. Štefana- krásna zvonku i z vnútra.

Bazilika sv. Štefana- krásna zvonku i z vnútra.

Bazilika sv. Štefana- krásna zvonku i z vnútra.

Bazilika sv. Štefana- krásna zvonku i z vnútra.

Po návšteve baziliky sme sa vydali pozrieť si slávne námestie hrdinov. Toto miesto je charakteristické najmä Pamätníkom milénia, ktorý pripomína príchod starých Maďarov do strednej Európy. V strede uvidíte vysoký stĺp s podobizňou archaniela Gabriela. Vedľa neho  hrdo sedia na koňoch  Arpád a sedem náčelníkov, ktorí priviedli staré maďarské kmene na toto územiu.
Námestie hrdinov- v čase keď sme tam boli bol tam aj obrovský nápis Budapešť, pri ktorom vznikajú nápadité fotky.

Námestie hrdinov- v čase keď sme tam boli bol tam aj obrovský nápis Budapešť, pri ktorom vznikajú nápadité fotky.

Blízko námestia sa nachádza vstup do najväčšieho mestského parku v Budapešti. Nájdete tu cirkus, zoo, reštaurácie a kaviarne, Széchényiho kúpele, hrad Vajdahunyad v ktorom je poľnohospodárske múzeum, dopravné múzeum a oddýchnuť si môžete pri niekoľkých umelých jazierkach.
Hrad a jazierko v City Parku

Hrad a jazierko v City Parku- v zime sa tu dá dokonca aj korčuľovať na ľade!

 Zrelaxovaní a občerstvení kávou v parku sme sa vydali znova do rušných ulíc mesta. Tam sme okrem iného narazili na impozantnú budovu hlavnej železničnej stanice, množstvo historických budov, kostolov, dokonca sme objavili aj pamätné tabule významných Slovákov pôsobiacich v tomto meste.
Historická budova vlakovej stanice.

Historická budova vlakovej stanice.

Hooligans - stretli sme aj horkokrvných futbalových fanúšikov, ktorých sprevádzal policajný zbor

Hooligans – stretli sme aj horkokrvných futbalových fanúšikov, ktorých sprevádzal policajný zbor

V uliciach Budapešti- nájdete pojazdné bary a rôzne iné atrakcie pre turistov.

V uliciach Budapešti- nájdete pojazdné bary a rôzne iné atrakcie pre turistov.

Pamätná tabuľa Jána Kollára- v Budapešti v minulosti pôsobilo veľmi veľa významných slovenských rodákov.

Pamätná tabuľa Jána Kollára- v Budapešti v minulosti pôsobilo veľmi veľa významných slovenských rodákov.

 Našim ďalším cieľom však bola veľká  židovská synagóga, ktorá je najväčšou synagógou v celej Európe. Nachádza sa  na ulici Dohány, ktorá v minulosti bývala  hranicou  budapeštianskeho ghetta. Budova je naozaj veľkolepým architektonickým skvostom  a rozhodne stojí za návštevu.
Židovská synagóga- budova, ktorá návštevníka mesta upúta už z veľkej diaľky.

Židovská synagóga- budova, ktorá návštevníka mesta upúta už z veľkej diaľky.

Napokon sme sa vydali na najznámejšiu a najrušnejšiu ulicu celej Budapešti- Váci utca. Ak turisti hľadajú rušný večerný život tu si rozhodne prídu na svoje. Je tu  nespočetné množstvo  rozličných obchodíkov, reštaurácií, pasáží a cukrární a taktiež suveníry od výmyslu sveta. Na tejto ulici sa nachádza aj Veľká tržnica na námestí Fővám tér, kde sme mohli obdivovať tradičné maďarské výrobky a ochutnať maďarské špeciality.

Váci utca- tu človek dokáže stráviť hodiny nakupovaním.

Váci utca- tu človek dokáže stráviť hodiny nakupovaním.

Nad Budapešť pomaly sadala tma a mesto začalo žiariť tisíckami svetiel.

Nad Budapešť pomaly sadala tma a mesto začalo žiariť tisíckami svetiel.

Večerná Budapešť- perla na Dunaji, nezabudnuteľný pohľad.

Večerná Budapešť- perla na Dunaji, nezabudnuteľný pohľad.

Po tomto náš čakala ešte bodka na koniec, prechádzka popri Dunaji s výhľadom na nádhernú vysvietenú Budapešť. Po nej sme sa vrátili do karavanu kde nás po krásnom, ale aj únavnom dni čakala ľahká večera a presun na miesto, kde sa mal začať náš ďalší deň v Budapešti. No a tu sme parkovali  bolo to rušne miesto ale v centre a zadarmo.

 Napokon sme si dopriali pohárik vína a oddych s očakávaním nového dňa.
Večera v karavane- po tomto dni nám naozaj vyhladlo.

Večera v karavane- po tomto dni nám naozaj vyhladlo.

Tropikarium

Ďalšia noc- v pokojnej časti mesta- priamo pred obchodným domom, v ktorom sa nachádza náš ďalší cieľ- Tropikarium.

Nasledujúce ráno sme sa zobudili priamo pred  obchodným centrom s najväčším morským akváriom v Strednej Europe –Tropicarium Oceanarium a vydali sme sa na cestu do dažďového pralesa a hlbín oceánu. Návšteva tohto miesta poteší malých i veľkých, pretože prináša jedinečnú príležitosť zažiť dážď v pralese, vidieť rôzne druhy pralesných i morských zvierat a obzrieť si zblízka žraloka, ktorým prepláva priamo nad hlavou.
 
Akvárium v Tropikariu

Akvárium v Tropikariu

Tropikárium- rybičky

Tropikárium- rybičky

Tropikárium- pozriete sa na dno oceánov a morí

Tropikárium- pozriete sa na dno oceánov a morí

Tropikárium- stretávka so žralokom- našťastie bol už najedený 

Tropikárium- stretávka so žralokom- našťastie bol už najedený

Neďaleko Tropikária sa nachádza Memento Park – múzeum v ktorom sú odložené monumentálne sochy z komunistickej éry. Prezreli sme si  gigantického Lenina, Marxa či Engelsa. O tomto mieste sa hovorí, že je o diktatúre a zároveň o demokracii a rozhodne stojí za návštevu.
Parkovanie pred Memento parkom

Parkovanie pred Memento parkom

Memento park- na tomto mieste sa vrátite niekoľko desiatok rokov späť v čase.

Memento park- na tomto mieste sa vrátite niekoľko desiatok rokov späť v čase.

Obedík- aj v karavane sa dá chutne kuchtiť

Obedík- aj v karavane sa dá chutne kuchtiť

Po obede v karavane sme sa vydali prežiť druhú polovicu dňa v Bude- staršej časti mesta. Vykráčali sme na vrch Géllert, ktorý je symbolom samotnej Budapešti. Po druhej svetovej vojne bola na ňom vztýčená Socha slobody. Toto miesto za návštevu stojí najmä vďaka výhľadu z ktorého uvidíte celú Budapešť ako na dlani.
Výhľad z vrchu Géllert.

Výhľad z vrchu Géllert.

 Pomaly sa začalo stmievať a my sme sa vydali pozrieť sa na ďalšiu dominantu- budínsky hrad, ktorý leží na Hradnom vrchu (Várhegy). S námestím  pod vrchom je spojený lanovkou, ale aj dlhým schodiskom. Z hradu je to na skok  na krásnu rybársku baštu a Matyášov chrám (Mátyás templom),  ktoré sa elegantne vypínajú nad historickou časťou mesta a v noci vďaka hre svetla tú vládne naozaj rozprávková atmosféra.

 

Napokon sme karavan vrátili v Sučanoch pri Martine a ponáhľali sa domov, prezrieť si naše krásne fotky a vyrozprávať zážitky.
 
Tu si môžete pozrieť viacej fotiek vo videu

 

 

 

Na Vianoce v Krakove

IMG_1218

21.12. sme si povedali, že by bolo pekné ísť si pozrieť niekam Vianočné trhy. Keďže vo Viedni sme už boli a podľa portálu priceoftravel.com, ktorý menuje najzaujímavejšie mestá vo svete z hľadiska ceny VS. možnosti…. patrí Krakov na prvé miesto.(Nasleduje ho Budapešť, potom  Istanbul a Praha).Portál tvrdí, že cestovatelia, pri využití  všetkých lákadiel by si mali vystačiť s denným rozpočtom do 20 euro. Okrem Istanbulu je všetko relatívne blízko a zo Slovenska s autokaravanom  je to ešte lacnejšie. Rozhodli sme sa preto pre návštevu Krakova. Je to mesto lacné no pritom veľmi  bohaté na  pamiatky a turistické atrakcie. Ďalším významným plusom je, že mnohí cestovatelia ešte nestihli objaviť jeho čaro. Na rozdiel od iných metropol nie je zahltené množstvom turistov. Parkovanie je zadarmo počas sviatkov a víkendov. Čo pre nás karavanistov je veľmi výhodné. S menším autokaravanom je možné zaparkovať v centre hneď vedľa najväčšieho Poľského a možno aj Európskeho stredovekého námestia Rynek Glowny.

Pokračovať v čítaní