Karavanom na Pohodu

Mám rád festival Bažant Pohoda. Ako som sa začal holiť, nevynechal som snáď ani jeden ročník. Aj moja manželka mi to toleruje, ba čo viac, odkedy sa poznáme, chodíme na Pohodu spolu. Aj keď sme duchom stále mladí, máme už svoje predstavy o pohodlí.

[full_width]V karavanovom mestecku na Pohode[/full_width]

Jedna vec je byť neskoro do noci na koncerte, to zvládame v pohode. Ale po koncerte ísť spať do stanu, tlačiť sa v spoločných umyvárňach a sprchách, to už nie je nič pre nás. A tak sme sa rozhodli, že to zmeníme. Nie, na Pohodu neprestaneme chodiť, to veru nie, len si na nej urobíme svoju osobnú pohodu. Preto sme sa rozhodli, že tohto roku prídeme na Pohodu v karavane. Toto je náš príbeh Pohody 2014.

[full_width]A už bývame[/full_width]

Pondelok 7. 7. 2014

S manželkou sme zbalili najnutnejšie veci na týždeň – nejaké to oblečenie, zubné kefky, holenie, uterák. Viac ani netreba. Sadáme do auta a vyrážame do Sučian v martinskom okrese, kde si požičiame karavan. Absolvujeme krátke zaškolenie, preberieme vybavenie (je tu takmer všetko, čo potrebujeme na kempovanie, preto sme brali tak málo vecí z domu). Ja si vyskúšam cúvanie s karavanom. Po niekoľkých pokusoch mi to už celkom ide, ale cúvať s ním niekde v hustej mestskej premávke by som veru nechcel. Do Pohody zostáva ešte niekoľko dní, tak sme sa rozhodli, že ich aktívne využijeme. S manželkou máme spoločnú záľubu nielen v koncertoch a festivaloch, ale milujeme aj hory. Takže naša prvá zástavka bude autokemping Manín a pred kultúrnym zážitkom dáme zabrať aj našim telám. Najrýchlejšia cesta by bola cez Žilinu a potom po diaľnici, ale tú sme hneď zavrhli. Diaľnica nie je nič pre nás. My radšej pôjdeme cestami II. triedy aby sme viac videli z krás Slovenska. Takže v Martine odbočujeme na juh a vydávame sa smerom na Prievidzu, ale v Nitrianskom Pravne odbočujeme doprava a cez Kľačno pokračujeme na horský priechod Fačkovské sedlo. V Rajci odbočujeme na Považskú Bystricu. Počas cesty sa kocháme krásami Slovenska, ktoré by sme z diaľnice určite nevideli. Neskoro popoludní prichádzame do autokempingu Manín. Odstavujeme karavan a ideme na nákup potravín. Potom si urobíme si ľahkú večeru a užívame si pohodu v malom domčeku na dvoch kolesách.

Autokemp Manín

Autokemp Manín

 

 

 

Utorok 8. 7. 2014

Po raňajkách obliekame turistické oblečenie, obúvame vibrami a vydávame sa na túru obdivovať krásy Manínskej tiesňavy. Hneď za autokempingom začína turistický chodník. Prešli sme približne 15km nádhernou prírodnou scenériou. Doteraz mám v pamäti nádherný výhľad, ktorý sa nám naskytol pri výstupe na hlavný vrchol Manína. Viditeľnosť bola ideálna a my sme videli Súľovské skaly, Martinské Hole a aj Krivánsku Malú Fatru. Podvečer prichádzame do autokempingu, síce unavení ale spokojní s pekne prežitým dňom. Plnými dúškami si vychutnávame pohodlie karavanu.

Prechadzka cez Manínsku tiesňavu

Prechádzka cez Manínsku tiesňavu

Streda 9. 7. 2014

Včerajšia túra nám dala zabrať, preto si dnes naordinujeme niečo ľahšie. Karavan nechávame v kempingu a autom sa vydávame do Súľova, kde odstavujeme auto a my sa vydávame na, oproti včerajšku, kratšiu túru k Súľovským skalám a k zrúcanine Súľovského hradu. Poobede sa vraciame do autokempingu. Zajtra nás už čaká Pohoda, preto oddychujeme a relaxujeme, tešíme sa kultúrny zážitok.

Suľovske skaly

Súľovské skaly

[full_width]Osprchovany a čisty[/full_width]

Štvrtok 10. 7. 2014

Dnes sme si dopriali dlhý ranný spánok, v predtuche, že tak skoro sa poriadne nevyspíme. Krátko po obede opúšťame kemping a vydávame sa do Trenčína. V areáli letiska parkujeme pri ďalších karavanoch, dáme si malé občerstvenie a tešíme sa na večerný program (hlavne na 3D show skupiny Kraftwerk). A tiež nás teší to, že po programe sa vrátime do nášho domčeka na dvoch kolesách, kde nás bude čakať sprcha a pohodlné postele.

[full_width]Zábava v plnom prúde[/full_width]

Super! 3D projekcia

3D projekcia

Piatok 11. 7. 2014

Dnes nás bol navštíviť syn so svojou partiou. Nehovoria síce nič, ale vidíme na nich, že nám náš karavan a pohodlie v ňom závidia. Sami bývajú v stanoch neďaleko. V priebehu dňa nás nezaskočili ani dve búrky, ktoré sa prehnali nad areálom – my sme boli dokonale v suchu! Večer opäť vyrážame na koncerty, dnes tak skoro veru nepôjdeme spať, už sa teším na Travis, ale aj slovenský Korben Dallas.

Mladi nas prišli pozrieť

Prišli nás pozrieť naši mladí

[full_width]Trošku sa občerstviť a možme vyrazit[/full_width]

Sobota 12. 7. 2014

Posledná noc Pohody, únava sa už prejavuje, ale vďaka karavanu ju dobre znášame. Parafrázujúc istú reklamu: „Požičať si karaván – 40€ na deň, lístok na Pohodu – 59€, mať osobnú pohodu – na nezaplatenie!“ Ťahákom dnešného večera bude rocková skupina Suede, manželka ma určite dotiahne na Janu Kirschnerovú.

Unaveny ale štastný...

Unavení ale šťastní…

 Nedeľa 13. 7. 2014

Po krátkom spánku niečo zjeme a odchádzame smer Turčianska záhradka. Diaľnicu opäť ignorujeme, volíme trasu cez Prievidzu, Handlovú, Žiar nad Hronom, Kremnicu a Turčianske Teplice, kde nás vyhrká neslávne známy “tankodrom”. Rýchlo odbočujeme na cestu SNP a cez obce Mošovce, Blatnica, Necpaly, Sklabiňa a Turčianska Štiavnička podvečer prichádzame do Sučian, kde vraciame karavan. Hneď sme si sľúbili, že budúci rok si to zopakujeme. Akurát výlety pred Pohodou si tentoraz naplánujeme niekde inde, veď na Slovensku je toľko krásnych miest. Čo takto Slovenský raj? Alebo Liptov? Ani Zemplínska Šírava by nebola zlá… Veď mi niečo vymyslíme – máme na to celý rok.

S karavanom do kempu Trusalova

Prvý septembrový týždeň, keď už noci neboli najteplejšie sme si povedali, že by sme mohli navštíviť   Autocamping Trusalová, ktorý je situovaný v pohorí Kriváňska Malá Fatra  v Turčianskej kotline blízko Martina. Zo Sučian sme vyrazili v piatok okolo 17.00 hodiny za pekného septembrového počasia bez obláčika.

[full_width]Cesta na Trusalovu[/full_width]

Turčianska záhradka v spojení s pekným počasím je krásna a preto sme sa rozhodli, že si spravíme obchádzku. Namiesto 12 km zo Sučian  do Autocampingu- Trusalová sme spravili 30 km po malebnom prostredí Turčianskej kotliny. V Sučanoch sme za benzínovou pumpou zabočili doprava a išli sme smerom na Podhradie.

[one_half]

Cestou zo Sučian do Podhradia

[/one_half]

[one_half_last]smerom do podhradia s karavanom[/one_half_last]

Po ceste sme si všimli rozostavanú diaľnicu, ktorá tento úsek odbremení od množstva áut. No a okrem diaľnice sme si užívali nádherné výhlady. Za Podhradím stúpame na najvyšší bod.

[one_half]najvyšší bod za Podhradím[/one_half]

[one_half_last]s karavanom pri salaši[/one_half_last]

Nachádza sa tu salaš, tak sme na chvíľku zastali, poobzerali sa a vychutnávali si prostredie stredného Slovenska za zvuku  cinkotajúcich zvoncov pasúcich sa oviec. Tento moment sme si vychutnali pri ochutnávke čerstvého ovčieho syra zo salaša. Po občerstvení prudko klesáme do malej dedinky Konské. Táto dedinka je vtesnaná do maličkého údolia v severovýchodnej časti Turčianskej kotliny.  Kúsok ďalej klesáme do dedinky Nolčovo, za ktorou nasleduje dlhá rovná cesta popri ktorej tečie rieka Váh.

[one_half]Z Nolčova popri Váhu až do Krpelian[/one_half]

[one_half_last]v pozadí Veľký Krivaň[/one_half_last]

Po ľavej strane krásne vidno pohorie Malej Fatry s  Veľkým a Malým Kriváň. Na konci rovinky je  vodná elektráreň v Krpeľanoch, ktorá má problém zo nanášaním.

[one_half]Krpelianska priehrada [/one_half]

[one_half_last]priehrada v Krpelanoch[/one_half_last]

 Prešli sme popod  jej hrádzu, popri futbalovom ihrisku a potom  sme mierne stúpli až na hlavnú cestu D1, kde bude končiť diaľnica Dubná skala – Turany. Zabočili sme doľava a po cca 500 metroch sme narazili na Autobazár s reštauráciu. Zabočili sme doprava a snažili sa sledovať dopravné značky keď po 1500 metroch sme zbadali ceduľku Autocamping-Trusalová. Zastavili sme pred červeno bielou rampou a z drevenej vrátnice vidíme pána vrátnika.

[one_half]vrátnica do autokempingu trusalova[/one_half]

[one_half_last]autokemping trusalova[/one_half_last]

Dohodli sa s ním, že si vyberieme miesto a potom sa prídeme zahlásiť. Mali sme pocit ako keby sme sa vrátili pred november roku 89. No nevadilo nám to lebo všetko ako sme časom zistili  bolo pekné,  funkčné a čisté. Tento kemp je vhodný najmä pre turistov, ktorým poskytuje vhodný východiskový bod na túru v Krivánskej časti Malej Fatry.

Pre predstavu pripájam galériu fotiek autokempingu trusalova v Turanoch

Cestou SNP cez Skalku, Kremnicu až na Pustý Hrad.

Väčšina ľudí, ktorí si požičiavajú autokaravan sa ponáhľajú a snažia prejsť čo najviac kilometrov, v čo najkratšom čase. Stáva sa potom, že si  na dovolenke ani neoddýchnu a keď sa vracajú sú unavení, viac ako pred  tým. Preto sme si my pre tento krát povedali, že sa nebudeme hnať ďaleko, ale užijeme si pekný víkend tu u nás, na Slovensku. Naša trasa bola takáto.

Cestopis kremnica

Vyštartovali sme v piatok poobede zo Sučian,  smerom na vedľajšiu dedinu s názvom Turčianska Štiavnička. Ďalej sme pokračovali peknou prírodou po ceste SNP smerom na mesto Turčianske Teplice. Po hodinke oddychovej cesty sme zastavili na najvyššom mieste hneď za dedinou Mošovce a užili si pekný západ slnka a prvú noc v karavane.

Ráno, hneď  po raňajkách sme pokračovali smerom na Turčianske Teplice, ktoré sme síce pre tento krát obišli, no povedali sme si, že sa tam niekedy určite zastavíme, keďže sa tu nachádza známy slovenský aquapark. Cestou sme sa však predsa na chvíľu zastavili pri pomníku SNP, pri ktorom sa nachádza lesopark Bôr, kde je možnosť sa prejsť zaujímavým náučným chodníkom.

[one_half]Lesopark-Bôr[/one_half]

[one_half_last]Lesoprak bôr[/one_half_last]

Po prechádzke sme pokračovali smerom na Kremnicu. Naša ďalšia zástavka bol náš slovenský údajný geografický stred Európy -Svätojánsky kostol pri Krahuliach, obkolesený panorámou Kremnických vrchov.

[full_width]Svätojánsky kostol pri Krahuliach[/full_width]

 

[one_half]Na Skalke pod vysielačom[/one_half]

Po prejdení cez lyžiarske stredisko Krahule, sme  pokračovali až do ďalšieho strediska- Skalka. Naobedovali sme sa pod vysielačom pri krásnom výhľade a po prechádzke k zjazdovke  pokračujeme  smerom na  Kremnicu, kde sme sa chystali stráviť našu ďalšiu noc.Cestou  sme si doplnili zásoby vody z prameňa, „o chlp“ sme prešli cez nízky tunel s výškou len  3,5 metra.

[one_half]Tunel cestou zo Skalky do Kremnice s výškou len 3,5m[/one_half]

[one_half_last]Autokemping v Kremici bohužial nefunkčny[/one_half_last]

V Kremnici sme napokon zaparkovali pri bývalom autokempingu, ktorý síce  už nefunguje, ale polohu má stále naozaj výhodnú. Nachádza  sa na konci krásnej doliny, no pritom asi len 15 min. chôdzou do centra mesta .

Dá sa tu príjemne poprechádzať dolinou, pre odvážnejších je tu dokonca aj  možnosť si zaplávať v takmer prírodnom bazéne, ktorý je pozostatok autokempingu z minulosti.

[full_width]Bazén patriaci asi autokempingu[/full_width]

 

Kremnica je veľmi príjemné banské mestečko, s malebnými tenkými uličkami, krásnymi historickými budovami a množstvom reštaurácií a kaviarničiek. Nachádza sa tu  veľa banských múzeí, múzeum mincí ale za prieskum stojí  aj slovenská rarita- múzeum gýču.

Po večernej prechádzke v centre,  sme sa druhý deň prešli aj po dolinke a užili si krásu prírody. Pred odchodom sme ešte raz skočili  do centra na obedňajšie menu. Po obede sme pokračujeme ďalej smerom na Zvolen, kde  sme chceli navštíviť tzv. Pustý hrad.

[full_width]Parkovisko pod Pustým Hradom[/full_width]

 

Zaparkovali sme na parkovisku pod hradným kopcom a  peši sme vystupovali po náučnom chodníku až k samotnému hradu. Tento výstup  je príjemná túra, vhodná  aj pre menej fyzicky zdatných turistov.

Cesta k hradu trvá približne  hodinu a výhľad z hora je  naozaj neopísateľne krásny.

Oddýchnutí a nabití novou pozitívnou energiou po pekne strávenom víkende sadáme do autokaravanu a cestujeme do Sučian po auto aby sme  napokon v nedeľu  prišli vo večerných hodinách domov.

[full_width]Pekný západ slnka cestou domou[/full_width]