Francúzske Alpy 2016 a Knaus Sport Traveller 500D

Alpy, najmä rakúske, talianske, nemecké, švajčiarske a slovinské máme slušne prechodené na motocykli vo dvojici. Tento rok sme sa rozhodli zameniť dopravný prostriedok, aby sme so sebou mohli zobrať aj našu štvorročnú dcéru a voľba teda padla na autokaravan. Chceli sme to vyskúšať dávnejšie, ale vo dvojici sme si predsa len Alpy dopriali vždy radšej v jednej stope. Nakoľko  nemáme možnosť autokaravan kúpiť, ani parkovať doma, tak jediná voľba ostala na prenájom. Po drobnom prieskume trhu (nakoľko prenájom karavanov je dnes už slušne rozvinutá služba) sme sa rozhodli pre Knaus Sport Traveller 500D od firmy OK Karavany v Sučanoch.

[full_width]Francúske alpy s karavanom 14[/full_width]

Prípravy na cestu prebiehali štandardne, ako kombinácia bežného tripu na motorke a bežnej rodinnej dovolenky s malým dieťaťom. Na konci sme sa zhodli, že vecí, ktoré sme brali bolo viac než dosť, ale asi radšej mať ako nemať a kupovať. Plánovali sme parkovať v kempoch, variť si v karavane (žiadna reštaurácia) a fungovať tak nejak sebestačne. Bežne cestujeme s GPS navigáciou a ani v prípade autokaravanu to nebolo inak. Garmin a jeho City Navigator® Europe NT sú slušne vybavené mapy, ale keďže sme plánovali obiehať kempy, tak bolo nutné zaobstarať si POI (body záujmu) s kempami, servisnými miestami a s Aires (čo je v podstate bežné odpočívadlo, na ktorom je však povolené nocovanie!). Dostali sme sa k podrobným zoznamom pre Európu a POI sme si jednoducho stiahli. Jeden dôležitý faktor nášho plánovania bol, že sme sa rozhodli vyraziť na začiatku júna, aby sme sa vyhli prebytku turistov a vysokým teplotám.

[full_width]Mapa[/full_width]

Jazda s karavanom je celkovo niečo iné ako bežné osobné auto. Je to väčšie, rozbieha sa to pomalšie a sedí sa ďaleko vyššie než som zvyknutý. Na druhú stranu je to taký pracant, ktorý keď sa rozbehne tak ide ako má a v zrkadlách vidno všetko na jednotku. Výhodou je tiež, že je možnosť odbehnúť do obytnej  časti ak je to nutné (a v prípade, že cestujete s dieťaťom to nutné bude:)). Predbiehanie kamiónov na diaľnici chce trochu cviku, ale aj to sa dá naučiť.

[full_width]Francúske alpy s karavanom 1[/full_width]

Počas dovolenky sme prešli cez Rakúsko, Švajčiarsko a Francúzske Alpy a zavítali sme do Nemecka, Talianska a Lichtenštajnska. Ale pekne poporiadku. V prvom rade by som rád spomenul Rakúsko, ktoré je osobne mojou srdcovkou. Tankuje sa tam lacnejšie ako u nás, bežné potraviny sú na +/- rovnakej úrovni a ľudia sú neskutočne milí. Na hraničnom prechode v Kitsee kupujeme dvojmesačnú rakúsku diaľničnú známku za 25,70 EUR. Väčšina ľudí má Rakúsko ako tranzitnú krajinu pre cestu do Talianska, Chorvátska a na Balkán ale Rakúsko je naopak veľká krajina a je citeľný rozdiel v prechodoch medzi Brugenlandom pri Viedni a následne Dolným Rakúskom, Štajerskom, Tirolskom a Voralbergskom, ktorými sme na tejto dovolenke prešli.

[full_width]Francúske alpy s karavanom 2[/full_width]

S priebežnými zastávkami v Rakúsku (N15.330886, E47.448648 je odpočívadlo s krásnou lanovou preliezkou) pomaly ubieha tranzitný deň, ktorý ukončujeme v mestečku Bad Mitterndorf v malom kempe, ktorý vlastní Holanďanka žijúca v Rakúsku 8 rokov. Cenu kempu si už nepamätám, ale v blízkosti sa pásli krásne kone a bolo to veľmi tiché miesto s plnovu výbavou (N13.922407, E47.554972, grimmingsicht.at).

[full_width]Francúske alpy s karavanom 3[/full_width]

Štajerskom, Salzburgskom a Tirolskom sa presúvame ku Innsbrucku kde zbiehame z diaľnice a cez Fernpass – 1212 m sa približujeme k nemeckej hranici.   Kemp berieme v mestečku Lermoos a máme trošku problém sa do neho trafiť. Je celkom obsadený, čo je pre nás prekvapenie, keďže za prvé dva dni sme stretli minimum karavanov. Vlastní (alebo obsluhuje, mne je to jedno) ho starší pán a za 29,40 EUR dostávame plnohodnotný kemp, na ktorého konci je japonská záhrada s jazierkami a obrovské detské ihrisko. Jediná smola je, že prší (N10.889468, E47.402316, camping-lermoos.com).

[full_width]Francúske alpy s karavanom 4[/full_width]

Na ďalší deň sa prehupneme do nemeckého Bavorska, v meste Schwangau parkujeme a pešo vybehneme na zámok Neuschwanstein. Určite to stojí za to, odporúčame. Dole ideme na voze s koňmi za 3 EURá na osobu. Cez Flexenpass – 1773 m sa presúvame čo najbližšie ku švajčiarskej hranici a v mestečku Nuziders berieme kemp za 29 EUR(N10.889468, E47.402316, camping-sonnenberg.com).

[full_width]Francúske alpy s karavanom 5[/full_width]

Kupujeme diaľničnú známku do Švajčiarska, pretože cieľom je ráno vyraziť z Rakúska a večer kempovať vo Francúzsku. Známka je drahá 38,50 EUR ale platí rok. Na druhú stranu musím povedať, že švajčiarske diaľnice za moc nestoja. Osobne ich hodnotím o triedu lepšie ako tie naše, čo je celkom nezvyk po odchode z udržiavaného Rakúska. Ďalším faktom je, že dostupnosť len ročnej známky znamená, že každý chodí po diaľnici a cesty sú teda neskutočne plné (hlavne okolo veľkých miest). Po diaľnici berieme teda Bodenské jazero, Zurich, Bern a Ženevu. Je to trápenie. Na večer prechádzame do Francúzska a hneď za hranicou v mestečku Neydens berieme kemp za 29 EUR (4* kemp, N6.105308, E46.120176, camping-la-colombiere.com). V prvom rade chcem spomenúť, že som nemal najmenší problém s angličtinou (teda, že nehovorím po francúzsky) a to nikde počas celej cesty. Druhá vec je, že v čase našej návštevy Francúzska bola silne medializovaná palivová kríza vo Francúzsku. Tak len pre info v miestach, kde sme boli (Francúzske Alpy) to nikoho absolútne netrápilo.

[full_width]Francúske alpy s karavanom 6[/full_width]

Snažíme s vidieť jazero v Anecy a poprechádzať sa okolo neho, avšak s karavanom máme problém zaparkovať v meste. Všetky zberné parkoviská v okolí jazera majú vodorovnú rampu vo výške 2,40 m, pričom karavan má 3,05 m. Vysvetľujem si to francúzskymi zákonmi, kedy každé vozidlo nad 2 m výšky je pomaly kamión a nemá teda parkovať v centre. Škoda. Presúvame sa na juh mimo diaľnic, čo bol náš pôvodný plán, ale Francúzsko je samá 50tka a samý kruháč. Po určitej dobe nás už ani nebaví ich počítať a tak sa rozhodujeme prehodiť sa na diaľnicu, ktorá je extra drahá. Kemp berieme za 20 EUR v blízkosti Mont-Dauphin. Z kempu je výhľad na nádhernú pevnosť na skale, ktorých je tu v okolí neúrekom. Kemp má 2*, za moc nestojí, ale je prázdny a má minigolf zadara. Okrem nás a nemeckého páru tam nie je ani nohy (N6.626682, E44.658615).

[full_width]Francúske alpy s karavanom 7[/full_width]

Dostávame sa na jedno z najkrajších miest celej dovolenky a to do horského mesta Briançon. Takmer sa to nedá opísať. Je to úžasné stredoveké horské mesto obohnané hradbami s úzkymi uličkami, templárskym domom a siluetou Álp kdekoľvek človek vykukne. Z Brianconu prechádzame do Talianska a nevedomosťou sa dostávame cez Bardonecchiu na najdrahší tunel akým sme kedy išli. 13 km dlhý tunel Fréjus vedie do Francúzskeho Modane a stojí 58,50 EUR! Kúsok ďalej v meste Susa je pass (Col du Mont Cenis – 2081 m), ktorý sa určite oplatí viac. Pri Modane sa potulujeme a úspešne hľadáme miesto, kde sa natáčali Purpurové Rieky. Je to konkrétne v Avrieux (N6.718199, E45.213675) a sú to priestory podniku O.N.E.R.A. Kemp berieme pred mestom Chamonix za 25 EUR(N6.837056, E45.901902,            les2glaciers.com). Na  recepcii boli  nevrlí a keďže v okolí sú ďalšie dva kempy tak nabudúce by som šiel inam. Na druhú stranu kempujeme priamo pot Mont Blancom, čo je zážitok na dlhý čas.

[full_width]Francúske alpy s karavanom 8[/full_width]

Navštevujeme Chamonix, čo je nádherné mestečko na úpätí Mont Blancu. Cez Col de la Forclaz – 1527 m sa dostávame do Švajčiarska, ktoré máme opäť v pláne prejsť za jeden deň, tentokrát však alpskou stranou. Pred Andermattom nabiehame na Furka Pass – 2429 m a je to naozaj zážitok pre silné žalúdky. Teda na moto by to bolo super ale s karavanom je to celkom trápenie. Prechod na vrchu nám spestrujú svište, ktoré sa slnia takmer na dosah ruky, ale následné klesanie je fakt drsné. Za Andermattom je Oberalp Pass – 2044 m, ale to je oproti Furke už len taká malina. Za Chur-om beriem diaľnicu a presunom cez Lichtenštajnsko končíme v rakúskom Feldkirchu v kempe za 25,40 EUR (N9.583478, E47.258114, feldkirch.at/waldcamping). Kemp má krásne detské ihrisko a tiché prostredie.

[full_width]Francúske alpy s karavanom 9[/full_width]

Presun Rakúskom po diaľnici až do Worglu, kde zliezame a cez St. Johan im Tirol a Dientner Sattel – 1342 m sa dostávame do Bischofshofenu a berieme kemp za 23 EUR. Kemp je tichý až na vlak, ktorý pravidelne lieta po kopci oproti (N13.210677, E47.444004, camping-vierthaler.at). Presun stredom Rakúska ku Neusiedler See, pri ktorom si uživame oddych. Kemp berieme neďaleko v mestečku Frauenkirchen. Kemp je trošku zanedbaný, ale správca/majiteľ/ nový majiteľ? robí všetko preto, aby ho dal doporiadku a ide mu to. Cena bola 21,40 EUR (N16.930702, E47.844439, camping-paula.at). Zvyšok dovolenky bol už len presun domov.

Štatistika na záver, prešli sme 3427 km cez 7 krajín. Tankovanie sa pohybovalo od 1,03 EUR za liter v Rakúsku po 1,299 EUR za liter vo Francúzsku. Dovolenka bola super a určite stálo za to vyskúšať si karavan.

Autor:Jozef Jambor

V Rakúských kempoch s karavanom.

Tohtoročné leto sme sa rozhodli pre zmenu. Na dovolenku sme sa vydali s karavanom. Precestovali sme časť krajiny našich susedov Rakúšanov. Nocovali sme v kempoch pri meste Linz a v kempe Berau pri Wolfgangsee, v kempe St. Martine a v Lofere za Saldzburgom. Krásna príroda, bicyklové trasy, výborné služby v kempoch a nové zážitky spojené s kempovaním, to všetko nás presvedčilo, že náš voľný čas chceme určite tráviť takýmto spôsobom. Karavaning nám učaroval.  Marko Vrzgula

Cesta okolo Talianska

Začiatok našej cesty naprieč Talianskom bol v mestečku zvanom Jesolo na parkovisku Area Camper Don Bosco (Adresa: Via Don Giovanni Bosco 28, Lido di Jesolo, Jesolo). Cesta okolo Talianska 3Na tomto stanovisku  bolo krásne a čisto, cena bola 10€ za noc, pričom žiadne ďalšie príplatky za vodu, elektrinu WC a vypustenie odpadu neboli. Jesolo je pokojné mestečko severne od Benátok, more síce nie je otvorené, iba záliv, no vždy sa dá prejsť o pár kilometrov na druhú stranu pobrežia k otvorenejšiemu moru, ktoré nebolo vôbec špinavé, ako sa to na severné Taliansko hovorí, krásne dlhé piesočné pláže, naozaj sa od nich nedalo odtrhnúť, aj tak však nadišiel čas, kedy bolo treba pohnúť sa na ďalšiu zastávku nášho výletu, ktorou boli Benátky (Adresa: Cavalcavia San Giuliano, Mestre, Venezia). [full_width]Cesta po Taliansku[/full_width]Nie je to kemp, iba strážené parkovisko pred ním, ktoré však bolo službami, ale aj polohou o niečo výhodnejšie ako samotný kemp, už len z toho dôvodu, že auto ostalo  po celý deň strážené kamerami, ktoré boli všade, ale mohli sme priamo nasadnúť aj na loď, ktorá sa plavila do centra Benátok, kde sa nachádza rovnako strážený prístav. V Benátkach sme nemohli vynechať notorickyCesta okolo Talianska 2 známe pamiatky, ako sú Grand Canal a tradičná benátska architektúra či všadeprítomné romantické gondoly. Aj odtiaľto však bolo treba odísť a ďalšia zastávka, ktorá nás čakala bola Florencia (Adresa: Camping Firenze, SS67 Tuscany), kde bol asi aj najlepší kemp, s ktorým sme sa počas našej cesty krížom Talianskom stretli. Nový moderný komplex pre karavany. Boli tam verejné sprchy, ktoré však pripomínali tie v 5* hoteloch a nie bežné kempingové sprchy. Naozaj klobúk dole. Cena bola rovnaká ako predchádzajúce kempy: 10% za noc, avšak tu bol ešte miestny príplatok 1€ za osobu. V cene boli základné služby, ako elektrina a voda, ktoré by naozaj mali byť k dispozícii všade, no výnimkou a milým prekvapením bolo Wifi dostupné v celom areáli, no ako to býva vo Florencii, ledva sme si našli čas túto službu využiť 🙂 Znova nasledovalo celodenné chodenie po pamiatkach, keďže Florencia je na ne rovnako bohatá, ako akékoľvek iné Talianske mesto; nádherné fontány, architektúra a naozaj vynikajúce jedlo nás sprevádzali celý pobytom tu. Nasledujúca zastávka bola konečne náš vytúžený Rím (Adresa: Area di Sosta LGP, Via Casilina 700, Rom).Cena státia bola znova rovnaká, teda10€ vrátane elektriny a vody. Menšou nevýhodou tohto kempu bolo chýbajúce WC, no dostupnosť skvelá. Iba 20 minút električkou do historického centra Ríma, kde sme si prezreli všetky najznámejšie pamiatky, ktoré sa na návšteve tohto hlavného mesta nedajú vynechať.  Keď sme chtiac-nechtiac po pár dňoch opustili Rím, cieľ našej ďalšej cesty bol jasný: Monaco (Adresa: 4 Avenue des Guelfes, Monaco-Ville). Cesta okolo Talianska 1 Kemp, ktoré adresu som uviedol naozaj odporúčame pri ktorejkoľvek návšteve Monaca. Je to síce len parkovisko pre karavany, no v celom Monacu alebo v Monte Carle inde s karavanom nezaparkujete. Parkovné je vo všeobecnosti drahšie, no vzhľadom na daný štát je to predsa len prijateľné, a to 4€ za hodinu. Treba brať do úvahy, že je to iba parkovisko, nie kemp, čiže spanie a dokonca ani zdržiavanie sa v tom vyhradenom priestore vôbec nepripadá do úvahy. Okrem spomenutých hlavných cieľových bodov našej cesty sme mali aj niekoľko drobných zastávok, kde sme si počas cesty zastavili oddýchnuť alebo len tak, poobzerať si dané mesto. Jednou z takýchto zastávok bola i Verona, kde bolo pekné strážené parkovisko pre karavany s veľmi vítanou možnosťou doplniť si vodu a vyčistiť záchody. Fotografie z tohto parkoviska si môžete prezrieť priamo tu, pri článku. Ďalšie fotky sú z Toskánska, kde sme stáli pri meste San Gimignano, kde sme len chvíľočku zaparkovali v malebnom prostredí vinohradov, naobedovali sa, posedeli si pri káve a tak pokračovali v naplánovanej ceste. Celý výlet bol naozaj skvelý, Taliani majú dobrý systém parkovísk pre karavany, aj kempov. Všade, kde sa dá s karavanom parkovať alebo sa nachádzate v blízkosti kempuCesta okolo Talianska 4, informujú Vás o tom mnohé značky okolo cesty a pri samotnom parkovisku, nemusíte sa báť, že zablúdite, alebo jednoducho žiadne parkovisko nenájdete. Počas cesty sa nám stala jediná nepríjemnosť a to, že nám karavan vykradli, no to je myslím vec, s ktorou treba do istej miery rátať nezávisle od toho, kam sa cestuje. Je to nepríjemnosť, no karavany ako také sú pre zlodejov veľkými lákadlami vždy a všade. Vo všeobecnosti sa dá v pohode dá vybrať sa do Talianska naslepo a spoliehať sa, že si na kempovanie niečo nájdete. Cestu do Talianska, či už na jedno miesto alebo podobný okruh, ako sme robili my vrelo odporúčam komukoľvek, dá sa takto jednoducho spoznávať krajina, rôzne mestá a ich kultúra. Taliansko jednoznačne palec hore. 🙂

Skialpový výlet na Wildspitze s karavanom

 

Každé plánovanie alebo proces tvorenia a učenia sa začína od jednoduchšieho k tomu zložitejšiemu.  Je to správne, lebo človek sa na od základov učí, napreduje. My sme to však zase poňali úplne inak. Náhodou som naďabil na článok 10 top skialpových vrcholov, a hneď bolo jasné kam pôjdeme. Samozrejme, že hneď na ten najkrajší, teda „number one“.

Mandarfen parkovisko pod Pitztalom

Mandarfen parkovisko pod Pitztalom

Wildspitze (3 774 m. n. m.) je najvyšší štít Rakúska vzdialený od Banskej Bystrice, odkiaľ sme vyrazili, riadny kus cesty. Nedá mi nespomenúť celú časovú postupnosť toho, ako sme sa tam dostali. Po veľmi krátkej noci (nikto z nás extrémne dlho nespal, pretože sme mali všetci pracovné povinnosti) sme sa o 17.30 nalodili a šli do Sučian po karavan. Nakoľko máme super skúsenosti s www.prenajomkaravanov.sk,  tak pri našom rozhodovaní iná voľba ani neprichádzala do úvahy.TrasaSpísali sme dokumenty a už sme boli na ceste. Ako som spomenul, cieľ našej cesty sa nachádza dosť ďaleko a navyše karavanom sa to nedá valiť 130 km/h, preto sme až ráno o 8.20 šťastne dorazili do dedinky Mandarfen pod Pitztalský ľadovec. Naozaj sme toho veľa nepospali, ale počasie bolo také krásne, že sme sa naraňajkovali, pobalili a začala rozprávková cesta na vrchol Tirolska. Skialpový lístok, ktorý stál 29 eur, nám slúžil na to, aby sme sa zo zeleného rozkvitnutého sveta dostali 1 000 výškových metrov podzemnou zubačkou do krajiny ľadu a snehu. Po zjazdovke sme sa trošku zošuchli do kotliny, kde už bola panenská príroda a tenká predšliapaná cestička. Zvolili sme dlhší, ale zato ľahší variant a kráčali snehovou nádherou. Bol fantastický slnečný deň, no keďže nemáme skúsenosti v takej výške, tak sme to trošku podcenili a aj nás pripieklo. Jožko má ešte hádam doteraz brucho ružové ako prasiatko. Isto poznáte zábery z Himalájí, kde majú kyslíkové masky a ťažko sa im kráča z tábora do tábora. Teraz už aj my vieme, že to má niečo do seba. Približne 80 výškových metrov pod vrcholom prišla kríza, začala sa malátnosť, točenie hlavy, dehydratácia – prvé príznaky hypoxie. Hecovačky boli kadejaké, ale nakoniec zvíťazil rozum a na vrchol sme napokon všetci nevyšli. Predsa len to bola naša prvá skúsenosť v takej výške, navyše sme skoro noc a pol prebdeli, tak sme sa rozhodli neriskovať.

Vrcholová Wildspitze

Vrcholová Wildspitze

Vrchol bol fantastický, výhľady neskutočné, fotka a video len ťažko ukážu eufóriu tohto momentu. Človiečik sa cíti strašne maličký v takejto nádhere. Boli sme tam iba my a hory.

[full_width]

Cesta na Wildspitze

Cesta na Wildspitze

[/full_width]

Začala cesta dolu, 10 cm prašanu a fantasticky dlhý „freeride“ až do doliny. Všetko bolo v pohode až do momentu, než sme si začali uvedomovať, že sme sa na vrchole a kvôli problémom zdržali, a teda že nestihneme zubačku smerom dolu. V tej eufórii sme to však nebrali nejako vážne, až dovtedy, keď sme museli odopnúť lyže a po blate v lyžiarkach šliapať asi 3 hodiny, dehydrovaní a vyčerpaní, nazad ku karavanu. Po príchode sme sa najedli, zaľahli a spali.

[full_width]

Strastiplná cesta dolu

Strastiplná cesta dolu

[/full_width]

Zobudili sme sa do krásneho rána a vyštartovali na cestu do Innsbrucku. Krásne olympijské mestečko nás očarilo vyhliadkami a skvelou atmosférou. Pokračovali sme ďalej na druhý ľadovec, na Stubai. Ako sme sa blížili do cieľa, všimli sme si, že nás vítajú dva české karavany. Super, na parkovisku sme neboli sami. Obávali sme sa ako to bude s kempovaním, lebo je to tam zakázané, ale Česi nás ubezpečili, že tam už chodia 10 rokov a všetko v pohode, len si nemáme vyťahovať pätky a viditeľne sa utáborovať. My sme samozrejme vytiahli gril a „nenápadne“ sme dymili do celej doliny. Ráno nás privítalo nie najkrajšie počasie, no keďže sme si nechceli opäť kupovať lístok, tak sme sa vybrali s lyžami na chrbtoch z Mutterbergu (1 750 m. n. m.) na  Mittlestation Fernau (2 300 m. n. m.). Prevýšenie nebolo strašné, ale zato intenzívne na takom krátkom úseku. Kým sme šli peši, bola to pohodka, ale posledný úsek bol dosť ťažký a asi 150 metrov od nás sme videli padať lavínu.  Sneh bol ťažký, mokrý a bolo na ňom vidieť, že sa na niektorých úsekoch trhá celé pole. My sme však zaťali zuby a šli ďalej. Asi v strede cesty sa Jožko zranil, tak sme zaimprovizovali s elastickým obväzom, zastavili krvácanie a konečne sme spotení ako myši vyšli na Dresdner hutte. Čakal nás ešte riadny kus cesty a nejako nám to časovo nevychádzalo. Neverili sme, že to stihneme vyšliapať až hore, preto sme sa spýtali vlekára na cenu lístka. Ten sa iba usmial a v pohode nás pustil cez turniket zadarmo. A tak sme sa spokojní a vysmiati vyviezli v kabínke až na vrchol. Stubai je fantastický tým, že hore nie sú turnikety, teda ak sa niekto dostane svojpomocne na Eisgrat (2 700 m. n. m), má lyžovanie zadara. Tak sme sa do sýtosti polyžovali a tento raz sme si dali záležať na tom, aby sme stihli poslednú kabínku dolu.Po úžasnom lyžovaní sme sa najedli a trošku si oddýchli, pretože už na nás čakal Salzburg. Blízko centra bolo nemožné nájsť parkovanie pre karavan, tak sme to skúsili na okraji pri Bille. Bola sobota, a keďže v nedeľu sú takéto obchody v Rakúsku zatvorené, nemuseli sme sa báť. Vedeli sme, že nás čaká prechádzka do centra dlhá asi 4 km. Večerný Salzburg bol nádherný a ešte krajší s naším „kamarátom“ Jackom Danielsom, ktorý nás povodil po rôznych podnikoch. Ráno sme sa vybrali do mesta ešte raz, no tento krát sme už pre istotu šli autom, ale s odopnutým karavanom. V meste sme si dali kávičku, kúpili posledné suveníry a fičali do Sučian odniesť karavan. Cestou sme prežívali hektický zápas Slovensko vs. Rusko a približne o 22.00 sme boli síce unavení, ale spokojní späť v Banskej Bystrici.

Napísal: Mgr. Ján Krafčík PhD.

Karavanom na Pohodu

Mám rád festival Bažant Pohoda. Ako som sa začal holiť, nevynechal som snáď ani jeden ročník. Aj moja manželka mi to toleruje, ba čo viac, odkedy sa poznáme, chodíme na Pohodu spolu. Aj keď sme duchom stále mladí, máme už svoje predstavy o pohodlí.

[full_width]V karavanovom mestecku na Pohode[/full_width]

Jedna vec je byť neskoro do noci na koncerte, to zvládame v pohode. Ale po koncerte ísť spať do stanu, tlačiť sa v spoločných umyvárňach a sprchách, to už nie je nič pre nás. A tak sme sa rozhodli, že to zmeníme. Nie, na Pohodu neprestaneme chodiť, to veru nie, len si na nej urobíme svoju osobnú pohodu. Preto sme sa rozhodli, že tohto roku prídeme na Pohodu v karavane. Toto je náš príbeh Pohody 2014.

[full_width]A už bývame[/full_width]

Pondelok 7. 7. 2014

S manželkou sme zbalili najnutnejšie veci na týždeň – nejaké to oblečenie, zubné kefky, holenie, uterák. Viac ani netreba. Sadáme do auta a vyrážame do Sučian v martinskom okrese, kde si požičiame karavan. Absolvujeme krátke zaškolenie, preberieme vybavenie (je tu takmer všetko, čo potrebujeme na kempovanie, preto sme brali tak málo vecí z domu). Ja si vyskúšam cúvanie s karavanom. Po niekoľkých pokusoch mi to už celkom ide, ale cúvať s ním niekde v hustej mestskej premávke by som veru nechcel. Do Pohody zostáva ešte niekoľko dní, tak sme sa rozhodli, že ich aktívne využijeme. S manželkou máme spoločnú záľubu nielen v koncertoch a festivaloch, ale milujeme aj hory. Takže naša prvá zástavka bude autokemping Manín a pred kultúrnym zážitkom dáme zabrať aj našim telám. Najrýchlejšia cesta by bola cez Žilinu a potom po diaľnici, ale tú sme hneď zavrhli. Diaľnica nie je nič pre nás. My radšej pôjdeme cestami II. triedy aby sme viac videli z krás Slovenska. Takže v Martine odbočujeme na juh a vydávame sa smerom na Prievidzu, ale v Nitrianskom Pravne odbočujeme doprava a cez Kľačno pokračujeme na horský priechod Fačkovské sedlo. V Rajci odbočujeme na Považskú Bystricu. Počas cesty sa kocháme krásami Slovenska, ktoré by sme z diaľnice určite nevideli. Neskoro popoludní prichádzame do autokempingu Manín. Odstavujeme karavan a ideme na nákup potravín. Potom si urobíme si ľahkú večeru a užívame si pohodu v malom domčeku na dvoch kolesách.

Autokemp Manín

Autokemp Manín

 

 

 

Utorok 8. 7. 2014

Po raňajkách obliekame turistické oblečenie, obúvame vibrami a vydávame sa na túru obdivovať krásy Manínskej tiesňavy. Hneď za autokempingom začína turistický chodník. Prešli sme približne 15km nádhernou prírodnou scenériou. Doteraz mám v pamäti nádherný výhľad, ktorý sa nám naskytol pri výstupe na hlavný vrchol Manína. Viditeľnosť bola ideálna a my sme videli Súľovské skaly, Martinské Hole a aj Krivánsku Malú Fatru. Podvečer prichádzame do autokempingu, síce unavení ale spokojní s pekne prežitým dňom. Plnými dúškami si vychutnávame pohodlie karavanu.

Prechadzka cez Manínsku tiesňavu

Prechádzka cez Manínsku tiesňavu

Streda 9. 7. 2014

Včerajšia túra nám dala zabrať, preto si dnes naordinujeme niečo ľahšie. Karavan nechávame v kempingu a autom sa vydávame do Súľova, kde odstavujeme auto a my sa vydávame na, oproti včerajšku, kratšiu túru k Súľovským skalám a k zrúcanine Súľovského hradu. Poobede sa vraciame do autokempingu. Zajtra nás už čaká Pohoda, preto oddychujeme a relaxujeme, tešíme sa kultúrny zážitok.

Suľovske skaly

Súľovské skaly

[full_width]Osprchovany a čisty[/full_width]

Štvrtok 10. 7. 2014

Dnes sme si dopriali dlhý ranný spánok, v predtuche, že tak skoro sa poriadne nevyspíme. Krátko po obede opúšťame kemping a vydávame sa do Trenčína. V areáli letiska parkujeme pri ďalších karavanoch, dáme si malé občerstvenie a tešíme sa na večerný program (hlavne na 3D show skupiny Kraftwerk). A tiež nás teší to, že po programe sa vrátime do nášho domčeka na dvoch kolesách, kde nás bude čakať sprcha a pohodlné postele.

[full_width]Zábava v plnom prúde[/full_width]

Super! 3D projekcia

3D projekcia

Piatok 11. 7. 2014

Dnes nás bol navštíviť syn so svojou partiou. Nehovoria síce nič, ale vidíme na nich, že nám náš karavan a pohodlie v ňom závidia. Sami bývajú v stanoch neďaleko. V priebehu dňa nás nezaskočili ani dve búrky, ktoré sa prehnali nad areálom – my sme boli dokonale v suchu! Večer opäť vyrážame na koncerty, dnes tak skoro veru nepôjdeme spať, už sa teším na Travis, ale aj slovenský Korben Dallas.

Mladi nas prišli pozrieť

Prišli nás pozrieť naši mladí

[full_width]Trošku sa občerstviť a možme vyrazit[/full_width]

Sobota 12. 7. 2014

Posledná noc Pohody, únava sa už prejavuje, ale vďaka karavanu ju dobre znášame. Parafrázujúc istú reklamu: „Požičať si karaván – 40€ na deň, lístok na Pohodu – 59€, mať osobnú pohodu – na nezaplatenie!“ Ťahákom dnešného večera bude rocková skupina Suede, manželka ma určite dotiahne na Janu Kirschnerovú.

Unaveny ale štastný...

Unavení ale šťastní…

 Nedeľa 13. 7. 2014

Po krátkom spánku niečo zjeme a odchádzame smer Turčianska záhradka. Diaľnicu opäť ignorujeme, volíme trasu cez Prievidzu, Handlovú, Žiar nad Hronom, Kremnicu a Turčianske Teplice, kde nás vyhrká neslávne známy “tankodrom”. Rýchlo odbočujeme na cestu SNP a cez obce Mošovce, Blatnica, Necpaly, Sklabiňa a Turčianska Štiavnička podvečer prichádzame do Sučian, kde vraciame karavan. Hneď sme si sľúbili, že budúci rok si to zopakujeme. Akurát výlety pred Pohodou si tentoraz naplánujeme niekde inde, veď na Slovensku je toľko krásnych miest. Čo takto Slovenský raj? Alebo Liptov? Ani Zemplínska Šírava by nebola zlá… Veď mi niečo vymyslíme – máme na to celý rok.

S karavanom do kempu Trusalova

Prvý septembrový týždeň, keď už noci neboli najteplejšie sme si povedali, že by sme mohli navštíviť   Autocamping Trusalová, ktorý je situovaný v pohorí Kriváňska Malá Fatra  v Turčianskej kotline blízko Martina. Zo Sučian sme vyrazili v piatok okolo 17.00 hodiny za pekného septembrového počasia bez obláčika.

[full_width]Cesta na Trusalovu[/full_width]

Turčianska záhradka v spojení s pekným počasím je krásna a preto sme sa rozhodli, že si spravíme obchádzku. Namiesto 12 km zo Sučian  do Autocampingu- Trusalová sme spravili 30 km po malebnom prostredí Turčianskej kotliny. V Sučanoch sme za benzínovou pumpou zabočili doprava a išli sme smerom na Podhradie.

[one_half]

Cestou zo Sučian do Podhradia

[/one_half]

[one_half_last]smerom do podhradia s karavanom[/one_half_last]

Po ceste sme si všimli rozostavanú diaľnicu, ktorá tento úsek odbremení od množstva áut. No a okrem diaľnice sme si užívali nádherné výhlady. Za Podhradím stúpame na najvyšší bod.

[one_half]najvyšší bod za Podhradím[/one_half]

[one_half_last]s karavanom pri salaši[/one_half_last]

Nachádza sa tu salaš, tak sme na chvíľku zastali, poobzerali sa a vychutnávali si prostredie stredného Slovenska za zvuku  cinkotajúcich zvoncov pasúcich sa oviec. Tento moment sme si vychutnali pri ochutnávke čerstvého ovčieho syra zo salaša. Po občerstvení prudko klesáme do malej dedinky Konské. Táto dedinka je vtesnaná do maličkého údolia v severovýchodnej časti Turčianskej kotliny.  Kúsok ďalej klesáme do dedinky Nolčovo, za ktorou nasleduje dlhá rovná cesta popri ktorej tečie rieka Váh.

[one_half]Z Nolčova popri Váhu až do Krpelian[/one_half]

[one_half_last]v pozadí Veľký Krivaň[/one_half_last]

Po ľavej strane krásne vidno pohorie Malej Fatry s  Veľkým a Malým Kriváň. Na konci rovinky je  vodná elektráreň v Krpeľanoch, ktorá má problém zo nanášaním.

[one_half]Krpelianska priehrada [/one_half]

[one_half_last]priehrada v Krpelanoch[/one_half_last]

 Prešli sme popod  jej hrádzu, popri futbalovom ihrisku a potom  sme mierne stúpli až na hlavnú cestu D1, kde bude končiť diaľnica Dubná skala – Turany. Zabočili sme doľava a po cca 500 metroch sme narazili na Autobazár s reštauráciu. Zabočili sme doprava a snažili sa sledovať dopravné značky keď po 1500 metroch sme zbadali ceduľku Autocamping-Trusalová. Zastavili sme pred červeno bielou rampou a z drevenej vrátnice vidíme pána vrátnika.

[one_half]vrátnica do autokempingu trusalova[/one_half]

[one_half_last]autokemping trusalova[/one_half_last]

Dohodli sa s ním, že si vyberieme miesto a potom sa prídeme zahlásiť. Mali sme pocit ako keby sme sa vrátili pred november roku 89. No nevadilo nám to lebo všetko ako sme časom zistili  bolo pekné,  funkčné a čisté. Tento kemp je vhodný najmä pre turistov, ktorým poskytuje vhodný východiskový bod na túru v Krivánskej časti Malej Fatry.

Pre predstavu pripájam galériu fotiek autokempingu trusalova v Turanoch

Na karavane do Benátok cez Dolomity (Tre Cime di Lavaredo)

Dôležitá, aj keď nepríjemná časť karavaningu je balenie a príprava karavanu. Tieto dve činnosti sú však  súčasťou každej dokonalej dovolenky.

[full_width]Parkovisko pod Tre  Cime di Lavaredo[/full_width]

Keď však človek už konečne sadne za volanta a prejde prvé desiatky kilometrov, opadne  zrazu všetok stres a starosti a dobrodružstvo môže začať. Cestu smerom do Benátok sme začali v poobedňajších hodinách a preto sme  prvú noc prespali na odpočívadle, hneď za Viedňou, odkiaľ sme mohli ráno vyraziť smerom na Alpy. Po raňajkách sme sa pustili smerom na Lienz krížom cez Rakúsko a k večeru sme si našli miesto na prenocovanie  pred Toblachom  (Dobbbiaco) v dedinke Vierschach (Versciao).

[full_width]

Toblach - Rifugio Auronzo- Cortina d´ Ampezzo

Toblach – Rifugio Auronzo- Cortina d´ Ampezzo

[/full_width]

Nebolo to síce úplne ideálne miesto na spánok, no umožnilo nám to užiť  si krásnu alpskú  cestu, ktorá na nás čakala až na druhý deň, za denného svetla.  Mohli sme teda skoro ráno vyraziť a užiť si krásnu alpskú scenériu počas prechodu od Toblachu až po svetoznámu lyžiarsku dedinku Cortina d´ Ampezzo.

[full_width]chata Rifugio Auronzo[/full_width]

Ráno sme  prešli cez Toblach a zabočili doľava smerom na Misurinu. Keďže sme chceli  ísť  s obytným autom  až priamo pod horu Tre Cime di Lavaredo (Rifugio Auronzo) do výšky  cca 2400 m.n.m. bolo potrebné  po ceste nájsť  odbočku ,ktorá by nás odviedla až hore.

[full_width]Tre Cime di Lavaredo[/full_width]

Musíte tam však  odbočiť skôr než prídete do dedinky  Misurina. Bohužiaľ  je toto miesto spoplatnené a to  pre obytné  auto sumou 36 euro, čo  je síce dosť, no na druhej strane prežiť deň , poprípade aj noc, v pohodlí karavanu s takou nádhernou panorámou, je na nezaplatenie.

[full_width]Parkovisko pod Tre Cime di Laverdo 2[/full_width]

Strávili sme tu krásny deň a večer sme sa vydali na ďalší naplánovaný bod našej dovolenky  – romantické Benátky.

[full_width]Cortina d´Ampezzo - Punta sabiony[/full_width]

V Benátkach, pokiaľ nemáte loďku, je  veľký problém s parkovaním . My sme sa preto rozhodli, že sa ubytujeme oproti mestu, na polostrove, kde budeme mať pohodlný prístup loďou do  Benátok a ešte k tomu aj nádhernú piesočnatú pláž.

[full_width]Parkovanie pri pláži Punto Sabbioni[/full_width]

Voľba padla na Punta Sabbioni. Je tu veľa kempov, pekná pláž a pravidelná lodná doprava priamo do Benátok (Venezia).

[full_width]Benatky[/full_width]

Veľmi výhodné je si kúpiť lístok na 24 hodín za 20 euro a rozdeliť si návštevu mesta  na dva dni. Môžete cestovať  nie len do centra  Benátok ale aj na všetky priľahlé ostrovčeky.

 [full_width]Punta Sabbioni[/full_width]

Náš kemp – Miramare nás v septembri  vyšiel  25 €/noc.  My sme jeho služby využili len raz keď sme potrebovali vyprázdniť wc a odpadovú vodu a doplniť čerstvú.

[full_width]Benatky 4[/full_width]

Plážová sezóna konči cca 13 septembra čo je pre karavanistov veľmi dobrá správa, lebo potom je možné kempovať priamo pri pláži úplne zadarmo ( počas sezóny je poplatok  9 €/noc).

video z tejto dovolenky

Miesto kde sme parkovali zadarmo v Punto Sabbiony – počas sezóny inak sme boli na pláži.   GPS: 45.456057, 12.437289

Cestou SNP cez Skalku, Kremnicu až na Pustý Hrad.

Väčšina ľudí, ktorí si požičiavajú autokaravan sa ponáhľajú a snažia prejsť čo najviac kilometrov, v čo najkratšom čase. Stáva sa potom, že si  na dovolenke ani neoddýchnu a keď sa vracajú sú unavení, viac ako pred  tým. Preto sme si my pre tento krát povedali, že sa nebudeme hnať ďaleko, ale užijeme si pekný víkend tu u nás, na Slovensku. Naša trasa bola takáto.

Cestopis kremnica

Vyštartovali sme v piatok poobede zo Sučian,  smerom na vedľajšiu dedinu s názvom Turčianska Štiavnička. Ďalej sme pokračovali peknou prírodou po ceste SNP smerom na mesto Turčianske Teplice. Po hodinke oddychovej cesty sme zastavili na najvyššom mieste hneď za dedinou Mošovce a užili si pekný západ slnka a prvú noc v karavane.

Ráno, hneď  po raňajkách sme pokračovali smerom na Turčianske Teplice, ktoré sme síce pre tento krát obišli, no povedali sme si, že sa tam niekedy určite zastavíme, keďže sa tu nachádza známy slovenský aquapark. Cestou sme sa však predsa na chvíľu zastavili pri pomníku SNP, pri ktorom sa nachádza lesopark Bôr, kde je možnosť sa prejsť zaujímavým náučným chodníkom.

[one_half]Lesopark-Bôr[/one_half]

[one_half_last]Lesoprak bôr[/one_half_last]

Po prechádzke sme pokračovali smerom na Kremnicu. Naša ďalšia zástavka bol náš slovenský údajný geografický stred Európy -Svätojánsky kostol pri Krahuliach, obkolesený panorámou Kremnických vrchov.

[full_width]Svätojánsky kostol pri Krahuliach[/full_width]

 

[one_half]Na Skalke pod vysielačom[/one_half]

Po prejdení cez lyžiarske stredisko Krahule, sme  pokračovali až do ďalšieho strediska- Skalka. Naobedovali sme sa pod vysielačom pri krásnom výhľade a po prechádzke k zjazdovke  pokračujeme  smerom na  Kremnicu, kde sme sa chystali stráviť našu ďalšiu noc.Cestou  sme si doplnili zásoby vody z prameňa, „o chlp“ sme prešli cez nízky tunel s výškou len  3,5 metra.

[one_half]Tunel cestou zo Skalky do Kremnice s výškou len 3,5m[/one_half]

[one_half_last]Autokemping v Kremici bohužial nefunkčny[/one_half_last]

V Kremnici sme napokon zaparkovali pri bývalom autokempingu, ktorý síce  už nefunguje, ale polohu má stále naozaj výhodnú. Nachádza  sa na konci krásnej doliny, no pritom asi len 15 min. chôdzou do centra mesta .

Dá sa tu príjemne poprechádzať dolinou, pre odvážnejších je tu dokonca aj  možnosť si zaplávať v takmer prírodnom bazéne, ktorý je pozostatok autokempingu z minulosti.

[full_width]Bazén patriaci asi autokempingu[/full_width]

 

Kremnica je veľmi príjemné banské mestečko, s malebnými tenkými uličkami, krásnymi historickými budovami a množstvom reštaurácií a kaviarničiek. Nachádza sa tu  veľa banských múzeí, múzeum mincí ale za prieskum stojí  aj slovenská rarita- múzeum gýču.

Po večernej prechádzke v centre,  sme sa druhý deň prešli aj po dolinke a užili si krásu prírody. Pred odchodom sme ešte raz skočili  do centra na obedňajšie menu. Po obede sme pokračujeme ďalej smerom na Zvolen, kde  sme chceli navštíviť tzv. Pustý hrad.

[full_width]Parkovisko pod Pustým Hradom[/full_width]

 

Zaparkovali sme na parkovisku pod hradným kopcom a  peši sme vystupovali po náučnom chodníku až k samotnému hradu. Tento výstup  je príjemná túra, vhodná  aj pre menej fyzicky zdatných turistov.

Cesta k hradu trvá približne  hodinu a výhľad z hora je  naozaj neopísateľne krásny.

Oddýchnutí a nabití novou pozitívnou energiou po pekne strávenom víkende sadáme do autokaravanu a cestujeme do Sučian po auto aby sme  napokon v nedeľu  prišli vo večerných hodinách domov.

[full_width]Pekný západ slnka cestou domou[/full_width]

 

Na karavane za kitingom

Dovolenka v karavane či autokaravane je sama o sebe svojím spôsobom jedinečným zážitkom. Pre milovníkov skutočného adrenalínu a aktívnej dovolenky však máme jeden tip – na karavane za kitingom.

Na karavane za kitingom

Kiteboarding je mladý a rýchlo sa rozvíjajúci adrenalínový šport.

Čo to kiting vlastne je? Je to relatívne mladý a rýchlo sa rozvíjajúci adrenalínový šport. Základom tohto športu je tzv. vlečný drak (kit) vyzerajúci ako padák na paragliding, ktorý zabezpečuje spolu s vetrom pohyb jazdca. Kitingu sa dá venovať v zime na snehu, vtedy jazdec používa lyže či snowboard, ale aj v lete na vode. Zriedkavý nie je ani tzv. landkiting, kedy jazdci používajú dosku podobnú skateboardu. Pri jazde na zemi sa tiež používajú trojkolesové buginy, dokonca kolieskové korčule.

Už z tohto opisu je zrejme, že kiting je veľmi rozmanitý adrenalínový šport, v ktorom má každý možnosť nájsť si niečo pre seba a nie je len výsadou letných dovoleniek pri mori. Svoje miesto si začína nachádzať aj u nás či u našich severozápadných susedov a to nie len v lyžiarskych strediskách, ale aj na vodných nádržiach.

Ak by ste si chceli tento šport vyskúšať nemusíte si hneď kupovať kitingovú výstroj. Už aj na Slovensku je mnoho špecializovaných požičovní, kde vám výbavu na kiting zapožičajú, dokonca mnohé z nich ponúkajú aj kurzy pre začiatočníkov.

V letných mesiacoch je však predsa len najväčším lákadlom kiting na vode. Miesta, kde športovci kiting prevádzkujú sa v kitingovom žargóne nazývajú spoty. A kde na Slovensku sa môžete na karavane za kitingom vydať?

Kráľová pri Galante

Na karavane za kitingom

Vodná nádrž Kráľová

Priehrada Kráľová na Váhu je vybudovaná na rovine v oblasti Západoslovenskej nížiny, vďaka čomu je tu zväčša stabilný vietor a podmienky sú vhodné na vodné športy. Na kráľovej sa surfuje a “kituje” od marca do novembra a mnohé kurzy pre začiatočníkov v kitingu sa konajú práve tu.

Dunaj – Kalinkovo, Hamuliakovo, Gabčíkovo

Na karavane za kitingom

Kiting na Dunaji

Asi 12 km za Bratislavou medzi obcami Kalinkovo a Hamuliakovo na Hrušovskej zdrži sa nachádza jeden z najobľúbenejších kitových “spotov” na Slovensku. Dunaj je v týchto miestach široký a pripomína jazero, podmienky na kiting sú veľmi vhodné a tiež sa tu konajú aj kurzy pre začiatočníkov. Najbližší kemp sa nachádza pri Bratislave v areáli Zlatých pieskov. Obľúbenou destináciou na kiting na Dunaji je tiež vodné dielo Gabčíkovo.

Sĺňava

Na karavane za kitingom

Vodná nádrž Sĺňava pri Piešťanoch

Ďalším kitingovým spotom je vodná nádrž Sĺňava pri Piešťanoch. Poveternostné podmienky tu nie sú také priaznivé ako pri predchádzajúcich dvoch destináciách, na druhej strane sa hneď v bezrpostrednej blízkosti nádrže nachádza niekoľko kempov.

Liptovská Mara, Oravská priehrada, Zemplínska Šírava

Naše najznámejšie vodné nádrže nie sú typickým kitingovým spotom, ale pri dobrých veterných podmienkach sa dá kiting vykonávať aj tu, pričom sa v ich okolí nachádza množstvo vhodných kempov.

Česko a zahraničie

O niečo viac rozšírenejší než u nás je kiting u našich severozápadných susedov. Českí kitingoví nadšenci dokonca vytvorili mapu vhodných kitingových spotov v Českej republike, spoločne ju priebežne aktualizujú a mapa obsahuje už 110 kitingových spotov. Pozrieť si ju môžete TU.
Kapitolou samou o sebe je kiting v zahraničí. Ak by ste si chceli kiting vyskúšať na morských vlnách obľúbenými destináciami sú predovšetkým Poľsko – Hel, Nemecko – Rujana, Francúzsko – Almanare, Grécko – Lefkada a mnoho ďalších.

Ak ste teda adrenalínovým nadšencom a radi skúšate nové veci neváhajte sa vydať na karavane za kitingom, či už na niektorý slovenský alebo zahraničný spot.

Tu pripájam inšpiratívne videa

 

S karavanom na Tour de France

Citát

Snom každého cyklistického nadšenca je aspoň raz navštíviť jednu z najdôležitejších športových udalostí roka – Tour de France. Tento šport aj v našich končinách spopularizoval prostredníctvom svojich úspechov Peter Sagan. Vďaka možnosti prenajať si karavan či autokaravan vám ponúkame skvelý spôsob ako si splniť tento športový sen, byť na blízku svetovej cyklistiky a v neposlednom rade podporiť nášho Petra Sagana a Petra Velitsa. Takto rozmýšľal minulé leto aj náš klient Miroslav Dian z Dubnice. Rozhodol sa prenajať si autokaravan a zažiť tak nezabudnuteľné dobrodružstvo na jubilejnom 100. ročníku najprestížnejších cyklistických pretekov Tour de France.

Tour de France 2013 odštartovala už 29. júna. Prvé tri etapy sa odohrali na Korzike a až do etapy štrnástej mali prevažne rovinatý, či kopcový charakter. Ťahákom pre divákov sú však aj atraktívne horské etapy, ktoré sa odohrávajú na kľukatých cestách francúzskych Ápl a práve tie sme sa rozhodli navštíviť aj my.

Trasa Tour de France 2013Tour 2013: Trasa jubilejného stého ročníka začínala etapami na Korzike.

14. júla 2013: 15. etapa – Givors – Mont Ventoux – 242 km
Naše cyklistické dobrodružstvo začalo v nedeľu  14.júla v Givors, čo je malebná francúzska obec na predmestí Lyone a zároveň aj štartovacie pole najdlhšej etapy Tour de France. Počas 242 kilometrov jazdci prešli cez štyri francúzske departmenty – Rhone, Isere, Drome a Vaucluse a končili v cieli na južnej strane hory Mont Ventoux v neuveriteľnej nadmorskej výške 1909 m. A aj keď Peter Sagan ani Peter Veltis v tejto vrchárskej etape do cieľa medzi prvými nedorazili, podporu od fanúšikov popri trati mali veľkú, dokonca aj náš autokaravan sa stal počas Tour malou “svätyňou” slovenských reprezentantov.

Začiatok cesty

Svätyňa fanúšikov na Tour de France
Praví fanúšikovia: Náš karavan sa stal počas Tour malou svätyňou našich reprezentantov.

15. júla – Oddychový deň v departmente Vaucluse
Po tak náročnej horskej etape akou bola tá Givors – Mont Ventoux si nielen cyklisti, ale i fanúšikovia zaslúžili oddych. 15. júl sa teda niesol v znamení voľného dňa, ktorý mohli diváci čakajúci na ďalšie etapy stráviť v krásnom prostredí departmentu Vaucluse na juhovýchode Francúzska. Ďalšia etapa sa začínala vo Vaison-la-Romaine, dedinke vzdialenej asi 10 kilometrov od úpätia Mont Ventoux a už len táto krátka cesta autokaravanom bola skutočným zážitkom vďaka krásnej prírode, scenériám a množstvu historických a kultúrnych pamiatok nachádzajúcich sa vo Vaucluse.

Givors – Mont Ventoux

Poobedna siesta na Tour de France
Oddychový deň: Po tak náročnej etape ako bola Givors – Mont Ventoux si museli oddýchnuť nielen cyklisti, ale aj fanúšikovia.

16. júla 2013: 16. etapa – Vaison-la-Rome – Gap – 168 km
Šestnásta etapa sa teda začala v dedinke Vaison-la-Rome. Jazdci pokračovali cez región Drome a Hautes-Alpes a končili v meste Gap. Etapa bola menej náročná ako predchádzajúca čo sa dĺžky i stúpania týkalo, ale nemenej divácky atraktívna. Vaison-la-Rome bola priam preplnená cyklistickými nadšencami a celá dedinka už počas predchádzajúceho oddychového dňa žila Tour. Okrem nádherných výhľadov, ktoré opäť ponúkal juhovýchod Francúzska mohol človek popri cestách zazrieť priam stovky karavanistov, ktorí dostali rovnaký nápad ako my a na malých trávnatých plochách si aspoň nachvíľu vytvorili kempy v nádeji, že zazrú svojho favorita. Aj to bolo znakom toho, že Tour si užijete či už na dvoch alebo na štyroch kolesách.

Drome

Hautes-Alpes

GapKaravanisti: Z malých trávnatých plôch okolo tratí sa stávali dočasné kempy.

Vaison-la-RomeEmbrun

17. júla 2013: 17. etapa Embrun – Chorges, 32km
Ďalšia etapa, podstatne kratšia, ako dve predošlé bola trasa z francúzskej obce Embrun do 32 kilometrov vzdialeného Chorges. Túto individuálnu časovku vyhral síce Christpher Froome, ale náš Peter Sagan stále viedol v priebežnom poradí o zelené tričko s výrazným náskokom. Napriek tomu, že trať bola kratšia zaujímavou ju robili uzučké cesty priam vytesané v skalnatých kopcoch a v podobne úzkych uličkách mesta Chorges sme našli vytúžený oddych. Fandenie predsa nesmierne vyčerpáva. V Chorges, online casino tak ako vo všetkých dedinkách a mestečkách tiahnucich sa pozdĺž trate Tour de France, to ako inak priam dýchalo športom a cyklistikou.

Alpská etapa

Pauza smerom na Alpe d’Huez”

Jeden z najťažších úsekov Tour

Atmosféra cyklistiky Atmosféra cyklistiky: Cítiť bola všade, nielen na trati, ale aj vo všetkých aplských mestečkách.

18. júla 2013: 18. etapa- Gap – Alpe d”Huez – 168 km
Táto Alpská etapa je klasikou v histórii Tour de France a Alpe d”Huez, ktoré je inak strediskom zimných športov nachádzajúcim sa v nadmorskej výške 1860 metrov je známe ako jedno z najťažších úsekov Tour. Stúpanie je dlhé takmer 14 kilometrov a má 21 ostrých zákrut, ktoré nesú mená predchádzajúcich víťazov Tour de France. Niet preto divu, že práve na tejto etape bolo fanúšikov asi najviac, už tak úzke cesty zužovali ešte okolostojaci fanúšikovia, množstvo parkujúcich áut, karavanov a autokaravanov.

Stúpanie je dlhé takmer 14 kilometrov a má 21 ostrých zákrut

19. júla 2013: 19. etapa – Le Bourg-d”Oisans – Le Grand-Bornand, 204 km
Predchádzajúca etapa sa končila v horskom stredisku v regióne Isere a v tomto istom regióne v dedinke Le Bourg- d”Oisans začínal aj náš predposledný deň s Tour. Okrem toho sme tu stretli pravdepodobne aj najstaršieho fanúšika Tour de France s typickou francúzskou baretkou a prúžkovaným čiernobielym tričkom. Asi takto si predstavuje väčšina ľudí pravého nefalšovaného Francúza. 🙂 Potom sme sa už vydali do 204 kilometrov vzdialeného Le Grand-Nornand. Pretekárov a náš autokaravan čakalo až päť stúpaní vrátane dvoch hôr s takmer 2000 metrovou nadmorskou výškou.

Dvadsiata etapa bola našou poslednouStara škola na Tour de FranceTypický Francúz
Typický Francúz: Asi takto nejak si ho predstavuje väčšina z nás.

20. júla 2013: 20. etapa – Annecy – Mont Semnoz – 20. etapa, 125 km
Dvadsiata etapa bola našou poslednou. Čakala nás ešte dlhá cesta domov a pretekárov dlhá cesta do Paríža, kde sa už Tour tradične končí. Ešte predtým sme však museli zdolať 125 kilometrov horskej etapy z krásneho historického mestečka Annecy. Trasa viedla pozdĺž brehu jazera Annecy a súčasťou boli opäť prudké zákruty a stúpania. Po 125 kilometroch pretekári končili na hore Semnoz, kúsok od štartovacieho miesta.

AnnecyAnnecy: Žačínala tu i končila 20. etapa, rovnako ako sa tu končila aj naša cesta.

Annecy bolo aj miestom, kde sme sa museli s Tour de France rozlúčiť. Bol to však neopakovateľný zážitok, ktorý v nás zanechá dojem navždy. Nádherná príroda, malebné alpské dedinky, horská panoráma a do toho všetkého nezabudnuteľná atmosféra športu a cyklistiky, ktorá na vás dýcha z každého etapového kilometra. Naozaj sa nie je čo čudovať, že práve alpské etapy Tour sú takým ťahákom pre fanúšikov. A všetky tieto nezabudnuteľné zážitky a spomienky máme aj vďaka možnosti prenajať si autokaravan v spoločnosti OK karavany!