“Už dlho sme uvažovali nad dovolenkou na autokaravane a rovnako dlho nás lákali krásy Južných Čiech. Rozhodli sme sa tieto dva “sny” skombinovať a tak sme si vo dvojici prenajali autokaravan a vyrazili sme do kraja nespočetných rybníkov, malebných dediniek a historických zaujímavostí.”

Zo Sučian pri Martine kde sme si požičali od spoločnosti OK karavany autokaravan Knaus Traveller, sme cestovali až do Štemberku. Toto mesto je známe predovšetkým majestátnym mestským hradom z roku 1241. Po prehliadke sme pokračovali až do mestečka Bouzov, kde sme sme sa rozhodli prenocovať, priamo pod miestnym “rozprávkovým” hradom, ktorý sme poznali aj zo seriálu o princeznej Fantagiro (49.702352, 16,893722).

Naša cesta pokračovala do mestečka Kutná Hora, ktoré je známe najmä dlhoročnou ťažbou striebra, vďaka ktorej mestečko získalo niekoľko historicky dôležitých a naozaj očarujúcich kultúrnych pamiatok, ktoré sú súčasťou zoznamu svetového kultúrneho dedičstva už od roku 1995. Po prehliadke sme sa unavení rozhodli stráviť v Kutnej Hore ďalšiu noc v “našom” autokaravane  (súradnice : 49,947365, 15,278414)

Ďalší deň sme pokračovali cez mesto Telč, s typickým juhočeským námestím a príjemným parkom, do Mikulova, v ktorom sme si pozreli ďalší impozantný zámok, ktorý sa tu vypína na brale, priamo v centre mesta ako aj výhľad, ktorý sa návštevníkom ponúka zo Sv. hory Mikulov.

Po tejto zastávke sme pokračovali ďalej do Valdíc, kde sme sa rozhodli stráviť dlhší čas (48,740462, 16,752216). Prenajali sme si bicykle a dva dni sme si užívali nádherný Lednicko – Valtický areál. Tento zážitok určite odporúčame každému. Malebnú krajinu tu zdobia malé rybníky, posiate kvitnúcimi leknami. Pozdĺž upravených ciest stojí mnoho skvostných stavieb a ich dôkladne upravených záhrad. Toto všetko tvorí prirodzenú harmóniu s okolitou prírodou a jej faunou a flórou. Niet divu že je tento areál už od 1996 súčasťou zoznamu UNESCO.

S našou dovolenkou sme boli nesmierne spokojní. Je skvelé, že len niekoľko km za našimi hranicami nájdete krajinky, kde sa cítite ako v inom svete, môžete spoznať veľa histórie a obdivovať prírodné krásy. Už teraz uvažujeme nad ďalšou dovolenkou v autokaravane, aby sme mohli spoznať aj severné Čechy- oblasť České Švajčiarsko a Český ráj.

Alpy, najmä rakúske, talianske, nemecké, švajčiarske a slovinské máme slušne prechodené na motocykli vo dvojici. Tento rok sme sa rozhodli zameniť dopravný prostriedok, aby sme so sebou mohli zobrať aj našu štvorročnú dcéru a voľba teda padla na autokaravan. Chceli sme to vyskúšať dávnejšie, ale vo dvojici sme si predsa len Alpy dopriali vždy radšej v jednej stope. Nakoľko  nemáme možnosť autokaravan kúpiť, ani parkovať doma, tak jediná voľba ostala na prenájom. Po drobnom prieskume trhu (nakoľko prenájom karavanov je dnes už slušne rozvinutá služba) sme sa rozhodli pre Knaus Sport Traveller 500D od firmy OK Karavany v Sučanoch.

Prípravy na cestu prebiehali štandardne, ako kombinácia bežného tripu na motorke a bežnej rodinnej dovolenky s malým dieťaťom. Na konci sme sa zhodli, že vecí, ktoré sme brali bolo viac než dosť, ale asi radšej mať ako nemať a kupovať. Plánovali sme parkovať v kempoch, variť si v karavane (žiadna reštaurácia) a fungovať tak nejak sebestačne. Bežne cestujeme s GPS navigáciou a ani v prípade autokaravanu to nebolo inak. Garmin a jeho City Navigator® Europe NT sú slušne vybavené mapy, ale keďže sme plánovali obiehať kempy, tak bolo nutné zaobstarať si POI (body záujmu) s kempami, servisnými miestami a s Aires (čo je v podstate bežné odpočívadlo, na ktorom je však povolené nocovanie!). Dostali sme sa k podrobným zoznamom pre Európu a POI sme si jednoducho stiahli. Jeden dôležitý faktor nášho plánovania bol, že sme sa rozhodli vyraziť na začiatku júna, aby sme sa vyhli prebytku turistov a vysokým teplotám.

Jazda s karavanom je celkovo niečo iné ako bežné osobné auto. Je to väčšie, rozbieha sa to pomalšie a sedí sa ďaleko vyššie než som zvyknutý. Na druhú stranu je to taký pracant, ktorý keď sa rozbehne tak ide ako má a v zrkadlách vidno všetko na jednotku. Výhodou je tiež, že je možnosť odbehnúť do obytnej  časti ak je to nutné (a v prípade, že cestujete s dieťaťom to nutné bude:)). Predbiehanie kamiónov na diaľnici chce trochu cviku, ale aj to sa dá naučiť.

Počas dovolenky sme prešli cez Rakúsko, Švajčiarsko a Francúzske Alpy a zavítali sme do Nemecka, Talianska a Lichtenštajnska. Ale pekne poporiadku. V prvom rade by som rád spomenul Rakúsko, ktoré je osobne mojou srdcovkou. Tankuje sa tam lacnejšie ako u nás, bežné potraviny sú na +/- rovnakej úrovni a ľudia sú neskutočne milí. Na hraničnom prechode v Kitsee kupujeme dvojmesačnú rakúsku diaľničnú známku za 25,70 EUR. Väčšina ľudí má Rakúsko ako tranzitnú krajinu pre cestu do Talianska, Chorvátska a na Balkán ale Rakúsko je naopak veľká krajina a je citeľný rozdiel v prechodoch medzi Brugenlandom pri Viedni a následne Dolným Rakúskom, Štajerskom, Tirolskom a Voralbergskom, ktorými sme na tejto dovolenke prešli.

S priebežnými zastávkami v Rakúsku (N15.330886, E47.448648 je odpočívadlo s krásnou lanovou preliezkou) pomaly ubieha tranzitný deň, ktorý ukončujeme v mestečku Bad Mitterndorf v malom kempe, ktorý vlastní Holanďanka žijúca v Rakúsku 8 rokov. Cenu kempu si už nepamätám, ale v blízkosti sa pásli krásne kone a bolo to veľmi tiché miesto s plnovu výbavou (N13.922407, E47.554972, grimmingsicht.at).

Štajerskom, Salzburgskom a Tirolskom sa presúvame ku Innsbrucku kde zbiehame z diaľnice a cez Fernpass – 1212 m sa približujeme k nemeckej hranici.   Kemp berieme v mestečku Lermoos a máme trošku problém sa do neho trafiť. Je celkom obsadený, čo je pre nás prekvapenie, keďže za prvé dva dni sme stretli minimum karavanov. Vlastní (alebo obsluhuje, mne je to jedno) ho starší pán a za 29,40 EUR dostávame plnohodnotný kemp, na ktorého konci je japonská záhrada s jazierkami a obrovské detské ihrisko. Jediná smola je, že prší (N10.889468, E47.402316, camping-lermoos.com).

Na ďalší deň sa prehupneme do nemeckého Bavorska, v meste Schwangau parkujeme a pešo vybehneme na zámok Neuschwanstein. Určite to stojí za to, odporúčame. Dole ideme na voze s koňmi za 3 EURá na osobu. Cez Flexenpass – 1773 m sa presúvame čo najbližšie ku švajčiarskej hranici a v mestečku Nuziders berieme kemp za 29 EUR(N10.889468, E47.402316, camping-sonnenberg.com).

Kupujeme diaľničnú známku do Švajčiarska, pretože cieľom je ráno vyraziť z Rakúska a večer kempovať vo Francúzsku. Známka je drahá 38,50 EUR ale platí rok. Na druhú stranu musím povedať, že švajčiarske diaľnice za moc nestoja. Osobne ich hodnotím o triedu lepšie ako tie naše, čo je celkom nezvyk po odchode z udržiavaného Rakúska. Ďalším faktom je, že dostupnosť len ročnej známky znamená, že každý chodí po diaľnici a cesty sú teda neskutočne plné (hlavne okolo veľkých miest). Po diaľnici berieme teda Bodenské jazero, Zurich, Bern a Ženevu. Je to trápenie. Na večer prechádzame do Francúzska a hneď za hranicou v mestečku Neydens berieme kemp za 29 EUR (4* kemp, N6.105308, E46.120176, camping-la-colombiere.com). V prvom rade chcem spomenúť, že som nemal najmenší problém s angličtinou (teda, že nehovorím po francúzsky) a to nikde počas celej cesty. Druhá vec je, že v čase našej návštevy Francúzska bola silne medializovaná palivová kríza vo Francúzsku. Tak len pre info v miestach, kde sme boli (Francúzske Alpy) to nikoho absolútne netrápilo.

Snažíme s vidieť jazero v Anecy a poprechádzať sa okolo neho, avšak s karavanom máme problém zaparkovať v meste. Všetky zberné parkoviská v okolí jazera majú vodorovnú rampu vo výške 2,40 m, pričom karavan má 3,05 m. Vysvetľujem si to francúzskymi zákonmi, kedy každé vozidlo nad 2 m výšky je pomaly kamión a nemá teda parkovať v centre. Škoda. Presúvame sa na juh mimo diaľnic, čo bol náš pôvodný plán, ale Francúzsko je samá 50tka a samý kruháč. Po určitej dobe nás už ani nebaví ich počítať a tak sa rozhodujeme prehodiť sa na diaľnicu, ktorá je extra drahá. Kemp berieme za 20 EUR v blízkosti Mont-Dauphin. Z kempu je výhľad na nádhernú pevnosť na skale, ktorých je tu v okolí neúrekom. Kemp má 2*, za moc nestojí, ale je prázdny a má minigolf zadara. Okrem nás a nemeckého páru tam nie je ani nohy (N6.626682, E44.658615).

Dostávame sa na jedno z najkrajších miest celej dovolenky a to do horského mesta Briançon. Takmer sa to nedá opísať. Je to úžasné stredoveké horské mesto obohnané hradbami s úzkymi uličkami, templárskym domom a siluetou Álp kdekoľvek človek vykukne. Z Brianconu prechádzame do Talianska a nevedomosťou sa dostávame cez Bardonecchiu na najdrahší tunel akým sme kedy išli. 13 km dlhý tunel Fréjus vedie do Francúzskeho Modane a stojí 58,50 EUR! Kúsok ďalej v meste Susa je pass (Col du Mont Cenis – 2081 m), ktorý sa určite oplatí viac. Pri Modane sa potulujeme a úspešne hľadáme miesto, kde sa natáčali Purpurové Rieky. Je to konkrétne v Avrieux (N6.718199, E45.213675) a sú to priestory podniku O.N.E.R.A. Kemp berieme pred mestom Chamonix za 25 EUR(N6.837056, E45.901902,            les2glaciers.com). Na  recepcii boli  nevrlí a keďže v okolí sú ďalšie dva kempy tak nabudúce by som šiel inam. Na druhú stranu kempujeme priamo pot Mont Blancom, čo je zážitok na dlhý čas.

Navštevujeme Chamonix, čo je nádherné mestečko na úpätí Mont Blancu. Cez Col de la Forclaz – 1527 m sa dostávame do Švajčiarska, ktoré máme opäť v pláne prejsť za jeden deň, tentokrát však alpskou stranou. Pred Andermattom nabiehame na Furka Pass – 2429 m a je to naozaj zážitok pre silné žalúdky. Teda na moto by to bolo super ale s karavanom je to celkom trápenie. Prechod na vrchu nám spestrujú svište, ktoré sa slnia takmer na dosah ruky, ale následné klesanie je fakt drsné. Za Andermattom je Oberalp Pass – 2044 m, ale to je oproti Furke už len taká malina. Za Chur-om beriem diaľnicu a presunom cez Lichtenštajnsko končíme v rakúskom Feldkirchu v kempe za 25,40 EUR (N9.583478, E47.258114, feldkirch.at/waldcamping). Kemp má krásne detské ihrisko a tiché prostredie.

Presun Rakúskom po diaľnici až do Worglu, kde zliezame a cez St. Johan im Tirol a Dientner Sattel – 1342 m sa dostávame do Bischofshofenu a berieme kemp za 23 EUR. Kemp je tichý až na vlak, ktorý pravidelne lieta po kopci oproti (N13.210677, E47.444004, camping-vierthaler.at). Presun stredom Rakúska ku Neusiedler See, pri ktorom si uživame oddych. Kemp berieme neďaleko v mestečku Frauenkirchen. Kemp je trošku zanedbaný, ale správca/majiteľ/ nový majiteľ? robí všetko preto, aby ho dal doporiadku a ide mu to. Cena bola 21,40 EUR (N16.930702, E47.844439, camping-paula.at). Zvyšok dovolenky bol už len presun domov.

Štatistika na záver, prešli sme 3427 km cez 7 krajín. Tankovanie sa pohybovalo od 1,03 EUR za liter v Rakúsku po 1,299 EUR za liter vo Francúzsku. Dovolenka bola super a určite stálo za to vyskúšať si karavan.

Autor:Jozef Jambor

Začiatok našej cesty naprieč Talianskom bol v mestečku zvanom Jesolo na parkovisku Area Camper Don Bosco (Adresa: Via Don Giovanni Bosco 28, Lido di Jesolo, Jesolo). Na tomto stanovisku  bolo krásne a čisto, cena bola 10€ za noc, pričom žiadne ďalšie príplatky za vodu, elektrinu WC a vypustenie odpadu neboli. Jesolo je pokojné mestečko severne od Benátok, more síce nie je otvorené, iba záliv, no vždy sa dá prejsť o pár kilometrov na druhú stranu pobrežia k otvorenejšiemu moru, ktoré nebolo vôbec špinavé, ako sa to na severné Taliansko hovorí, krásne dlhé piesočné pláže, naozaj sa od nich nedalo odtrhnúť, aj tak však nadišiel čas, kedy bolo treba pohnúť sa na ďalšiu zastávku nášho výletu, ktorou boli Benátky (Adresa: Cavalcavia San Giuliano, Mestre, Venezia).

Nie je to kemp, iba strážené parkovisko pred ním, ktoré však bolo službami, ale aj polohou o niečo výhodnejšie ako samotný kemp, už len z toho dôvodu, že auto ostalo  po celý deň strážené kamerami, ktoré boli všade, ale mohli sme priamo nasadnúť aj na loď, ktorá sa plavila do centra Benátok, kde sa nachádza rovnako strážený prístav. V Benátkach sme nemohli vynechať notoricky známe pamiatky, ako sú Grand Canal a tradičná benátska architektúra či všadeprítomné romantické gondoly. Aj odtiaľto však bolo treba odísť a ďalšia zastávka, ktorá nás čakala bola Florencia (Adresa: Camping Firenze, SS67 Tuscany), kde bol asi aj najlepší kemp, s ktorým sme sa počas našej cesty krížom Talianskom stretli. Nový moderný komplex pre karavany. Boli tam verejné sprchy, ktoré však pripomínali tie v 5* hoteloch a nie bežné kempingové sprchy. Naozaj klobúk dole. Cena bola rovnaká ako predchádzajúce kempy: 10% za noc, avšak tu bol ešte miestny príplatok 1€ za osobu. V cene boli základné služby, ako elektrina a voda, ktoré by naozaj mali byť k dispozícii všade, no výnimkou a milým prekvapením bolo Wifi dostupné v celom areáli, no ako to býva vo Florencii, ledva sme si našli čas túto službu využiť 🙂 Znova nasledovalo celodenné chodenie po pamiatkach, keďže Florencia je na ne rovnako bohatá, ako akékoľvek iné Talianske mesto; nádherné fontány, architektúra a naozaj vynikajúce jedlo nás sprevádzali celý pobytom tu. Nasledujúca zastávka bola konečne náš vytúžený Rím (Adresa: Area di Sosta LGP, Via Casilina 700, Rom).Cena státia bola znova rovnaká, teda10€ vrátane elektriny a vody. Menšou nevýhodou tohto kempu bolo chýbajúce WC, no dostupnosť skvelá. Iba 20 minút električkou do historického centra Ríma, kde sme si prezreli všetky najznámejšie pamiatky, ktoré sa na návšteve tohto hlavného mesta nedajú vynechať.  Keď sme chtiac-nechtiac po pár dňoch opustili Rím, cieľ našej ďalšej cesty bol jasný: Monaco (Adresa: 4 Avenue des Guelfes, Monaco-Ville). Kemp, ktoré adresu som uviedol naozaj odporúčame pri ktorejkoľvek návšteve Monaca. Je to síce len parkovisko pre karavany, no v celom Monacu alebo v Monte Carle inde s karavanom nezaparkujete. Parkovné je vo všeobecnosti drahšie, no vzhľadom na daný štát je to predsa len prijateľné, a to 4€ za hodinu. Treba brať do úvahy, že je to iba parkovisko, nie kemp, čiže spanie a dokonca ani zdržiavanie sa v tom vyhradenom priestore vôbec nepripadá do úvahy. Okrem spomenutých hlavných cieľových bodov našej cesty sme mali aj niekoľko drobných zastávok, kde sme si počas cesty zastavili oddýchnuť alebo len tak, poobzerať si dané mesto. Jednou z takýchto zastávok bola i Verona, kde bolo pekné strážené parkovisko pre karavany s veľmi vítanou možnosťou doplniť si vodu a vyčistiť záchody. Fotografie z tohto parkoviska si môžete prezrieť priamo tu, pri článku. Ďalšie fotky sú z Toskánska, kde sme stáli pri meste San Gimignano, kde sme len chvíľočku zaparkovali v malebnom prostredí vinohradov, naobedovali sa, posedeli si pri káve a tak pokračovali v naplánovanej ceste. Celý výlet bol naozaj skvelý, Taliani majú dobrý systém parkovísk pre karavany, aj kempov. Všade, kde sa dá s karavanom parkovať alebo sa nachádzate v blízkosti kempu, informujú Vás o tom mnohé značky okolo cesty a pri samotnom parkovisku, nemusíte sa báť, že zablúdite, alebo jednoducho žiadne parkovisko nenájdete. Počas cesty sa nám stala jediná nepríjemnosť a to, že nám karavan vykradli, no to je myslím vec, s ktorou treba do istej miery rátať nezávisle od toho, kam sa cestuje. Je to nepríjemnosť, no karavany ako také sú pre zlodejov veľkými lákadlami vždy a všade. Vo všeobecnosti sa dá v pohode dá vybrať sa do Talianska naslepo a spoliehať sa, že si na kempovanie niečo nájdete. Cestu do Talianska, či už na jedno miesto alebo podobný okruh, ako sme robili my vrelo odporúčam komukoľvek, dá sa takto jednoducho spoznávať krajina, rôzne mestá a ich kultúra. Taliansko jednoznačne palec hore. 🙂

Dôležitá, aj keď nepríjemná časť karavaningu je balenie a príprava karavanu. Tieto dve činnosti sú však  súčasťou každej dokonalej dovolenky.

Keď však človek už konečne sadne za volanta a prejde prvé desiatky kilometrov, opadne  zrazu všetok stres a starosti a dobrodružstvo môže začať. Cestu smerom do Benátok sme začali v poobedňajších hodinách a preto sme  prvú noc prespali na odpočívadle, hneď za Viedňou, odkiaľ sme mohli ráno vyraziť smerom na Alpy. Po raňajkách sme sa pustili smerom na Lienz krížom cez Rakúsko a k večeru sme si našli miesto na prenocovanie  pred Toblachom  (Dobbbiaco) v dedinke Vierschach (Versciao).

Nebolo to síce úplne ideálne miesto na spánok, no umožnilo nám to užiť  si krásnu alpskú  cestu, ktorá na nás čakala až na druhý deň, za denného svetla.  Mohli sme teda skoro ráno vyraziť a užiť si krásnu alpskú scenériu počas prechodu od Toblachu až po svetoznámu lyžiarsku dedinku Cortina d´ Ampezzo.

Ráno sme  prešli cez Toblach a zabočili doľava smerom na Misurinu. Keďže sme chceli  ísť  s obytným autom  až priamo pod horu Tre Cime di Lavaredo (Rifugio Auronzo) do výšky  cca 2400 m.n.m. bolo potrebné  po ceste nájsť  odbočku ,ktorá by nás odviedla až hore.

Musíte tam však  odbočiť skôr než prídete do dedinky  Misurina. Bohužiaľ  je toto miesto spoplatnené a to  pre obytné  auto sumou 36 euro, čo  je síce dosť, no na druhej strane prežiť deň , poprípade aj noc, v pohodlí karavanu s takou nádhernou panorámou, je na nezaplatenie.

Strávili sme tu krásny deň a večer sme sa vydali na ďalší naplánovaný bod našej dovolenky  – romantické Benátky.

V Benátkach, pokiaľ nemáte loďku, je  veľký problém s parkovaním . My sme sa preto rozhodli, že sa ubytujeme oproti mestu, na polostrove, kde budeme mať pohodlný prístup loďou do  Benátok a ešte k tomu aj nádhernú piesočnatú pláž.

Voľba padla na Punta Sabbioni. Je tu veľa kempov, pekná pláž a pravidelná lodná doprava priamo do Benátok (Venezia).

Veľmi výhodné je si kúpiť lístok na 24 hodín za 20 euro a rozdeliť si návštevu mesta  na dva dni. Môžete cestovať  nie len do centra  Benátok ale aj na všetky priľahlé ostrovčeky.

 

Náš kemp – Miramare nás v septembri  vyšiel  25 €/noc.  My sme jeho služby využili len raz keď sme potrebovali vyprázdniť wc a odpadovú vodu a doplniť čerstvú.

Plážová sezóna konči cca 13 septembra čo je pre karavanistov veľmi dobrá správa, lebo potom je možné kempovať priamo pri pláži úplne zadarmo ( počas sezóny je poplatok  9 €/noc).

video z tejto dovolenky

Miesto kde sme parkovali zadarmo v Punto Sabbiony – počas sezóny inak sme boli na pláži.   GPS: 45.456057, 12.437289