18.-20.3 2016 sa naša partia vybrala na Expedíciu Liptov do Jasnej, čo je v podstate zimná edícia Grape festivalu. Vzhľadom na veľmi rýchle vypredanie hotela Liptov nám napadlo vypožičať si karavan. Narazili sme teda na stránku prenajomkaravanov.sk kde sme si vybrali karavan Knaus Sport Traveller 500D.

Ihneď po výmene nášho “prdídka” WV UP! sme boli z karavanu unesení. Bola to naša prvá jazda v karavane vôbec a od začiatku sme si ju veľmi užívali. Pán Lamoš nám všetko potrebné vysvetlil a ukázal. Čo sa týka cestovania karavan bol pohodlný nielen pre vodiča a spolujazdca, ale aj vzadu. Spočiatku sme boli len 4ia, keďže jedna účastníčka nášho výletu mala ešte neodkladné povinnosti v škole, no prišla pár minút na to, ako sme odparkovali karavan. Celkovo nás teda bolo 5, čo sa možno zdá byť trošku moc, no nemali sme s tým žiadne problémy a predsalen “dobrých ľudí sa všade veľa zmestí”.

Hneď prvý deň sme pozreli koncerty Billy Barman, Walter Schnitzelson a samozrejme nechýbala ani afterka. Dievčenská sekcia nášho zájazdu už išla spať, čo bola veľká chyba a afterka bola veľmi podarená. Miesta na spanie mali síce dievčatá lepšie, no nám to o 5tej ráno bolo už úplne jedno.Druhý deň sme nezačali úplne najskôr a aj vďaka pohodlíčku v karavane sme z neho vyliezli až o 14:00. Teplá voda, kúrenie, elektrina, chladnička, skrátka všetko čo sme potrebovali aj nepotrebovali.

Po opustení karavanu sme vbehli priamo do programu expedície a zúčastnili sme sa všetkých možných častí programu. Zaujala nás hlavne lavínová diskusia, v ktorej sme sa čo to dozvedeli. Nasledoval kvíz, no a postupne sme sa prepracovali až ku koncertom. Tomáš Hafner aj napriek vyčerpávajúcemu dňu, v ktorom musel moderovať veľa akcií a vyzeral už trošku unavene zvládol svoj koncert na výbornú, nasledoval Puding pani Elvisovej a už tradičná Para. Všetky koncerty boli skvelé. Samozrejme medzi nimi sme odbiehali do karavanu, kde sme mali ako také zásoby jedla a pitia. Na záver bola opäť afterka, kde sme už boli takmer všetci. Deň sme opäť ukončili niečo po 4tej hodine rannej. Dievčatám sme opäť “ponechali” výhodnejšie miesta na spanie.

Tretí deň sme opustili naše miesto okolo obeda, a po malej zastávke v Salaši Krajinka sme už žiaľ museli zamieriť do Sučan, kde sme odovzdali karavan. Všetko prebehlo rýchlo a bez problémov.Celá akcia dopadla výborne, mali sme perfektné miesto na parkovanie a pre mnohých sme boli taká menšia atrakcia.V karavane je perfektné sedenie, ktoré je ako šité na celodenné posedenie, hranie spoločenských hier, či prípadné popíjanie pivka, ktoré bolo samozrejme súčasťou akcie takého druhu. Najväčšia záhadou celého zájazdu bola, kde sa nachádza ručná brzda, na čo sme prišli až pri odchode (je to mimochodom vľavo pod sedadlom).

Všetko nakoniec dopadlo dobre, zájazd sme zvládli, nikomu sa nič nestalo a karavan sme vrátili podľa plánu. Hneď pri odovzdávaní sme sa aj s partiou dohodli, že v budúcnosti by sme služby spoločnosti OK karavany radi využili znovu, no jednoznačne na viac ako 3 dni, a aby som nezabudol Expedíciu Liptov taktiež do budúcna odporúčame všetkým.

Autor:Jakub Čvanda

Všetko sa začalo pred monitorom môjho notebooku, keď som niekoľko dní prehľadával vševediaci internet. S chalanmi sme už dávno chceli vyskúšať aj nejaké iné zjazdovky ako Chopok, Skalku alebo Šachtičky, preto sme si povedali, že tento krát vyskúšame Rakúsko. Je to bašta pre lyžiarov a skialpinistov, takže voľba tejto lyžiarskej veľmoci bola jasná. Destináciu sme mali vybranú, no dilemou sa stal výber strediska. Hľadali sme najmä podľa kilometrov tak, aby to nebolo veľmi ďaleko, ale zase ani veľmi blízko. Čakala nás totiž netradičná cesta – karavanom v zime.

 

Napokon sme si vybrali Obertauern, krásne stredisko pod Salzburgom. Boli sme nadšení a všetkým naokolo sme sa svojim výletom chválili. Našich známych však idea cesty karavanom príliš nenadchla a iba krútili hlavami, že nie sme normálni. Nám to ale prišlo ako super dobrodružstvo. Kamarát Karol našiel na internete stránku s karavanmi (www.prenajomkaravanov.sk), ktorej ponuka bola najlepšia spomedzi všetkých dostupných. Rozhodnutie bolo veľmi rýchle a hneď sme si prenájom karavanu začali aj vybavovať. Tento dopravný prostriedok bol pre nás veľkou neznámou, takže sme vôbec netušili, čo nás čaká. Na naše veľké prekvapenie to bolo niečo úžasné.

Patríme medzi chlapcov, ktorí sú zvyknutý na kadejaké podmienky, spanie pod širákom či v stane, dokonca aj v chate plnej myší, preto pre nás karavan predstavoval naozaj luxusné ubytovanie.

Na cestu sme si vzali dve plynové bomby, čo sa neskôr ukázalo ako veľmi dobrý ťah, keďže nám jedna po ceste akosi primrzla. Po dohode sme si ešte priplatili elektrocentrálu na nabíjanie technologických vymožeností a svetla v karavane.

Prišiel deň „D“ a po dôkladnom zbelení sme v stredu večer dorazili do Sučian. Spísali sme potrebné papiere, vyskúšali sme všetky veci a príslušenstvo potrebné na prevádzku a už sme fičali do Rakúska, smer Obertauern. Po ceste sme sa ešte nezabudli zastaviť na nákup, aby sme mali čo jesť a na výlete neumreli hladom. Keď sme okolo štvrtej nadránom dorazili do cieľa našej cesty, čakalo nás menšie prekvapenie. Parkovisko bolo skoro prázdne, až na tri karavany, ktoré boli rozhodené každý v inom rohu, takže sme si mohli spokojne vybrať naše „stanové“ miestečko. Ráno na nás čakala „dychberúca“ scenéria.

 

Všade vôkol zasnežené hory, krásne slniečko, jednoducho sme sa ocitli v lyžiarskom raji. Dobrodružstvo sa mohlo začať. Rýchlo sme sa vybalili, vytiahli lyže, nalepili pásy a už sme boli na polceste k vrcholu. Podarilo sa nám „vychytať“ super termín, keďže malo byť celé štyri dni úplne jasné počasie.

 

Sme iba začiatočníci, preto sme sa rozhodli, že do voľného terénu radšej nepôjdeme. Šliapali sme po zjazdovkách, slniečko pripekalo, takže sme po krátkej chvíli boli opálení tak, akoby sme si užívali na dovolenke pri mori. Slniečko sme si vychutnávali plnými dúškami. Okoloidúci lyžiari z nás mali šou a našli sa aj takí, ktorí si nás fotili ako kamzíky v Tatrách. Hneď prvý deň sme vyšli na najvyšší, pre skialpinistu dostupný, vrchol Obertauernu, Gamsleitenspitze (2357 m. n. m).

Bolo to dosť náročné, lebo sme si vybrali cestu vedúcu po čiernej zjazdovke. Bola to výzva, ktorú sme všetci zvládli. Ďalšia výzva prišla v momente, keď sa ohlásila nutnosť osobnej hygieny. Keďže sme nechceli teplú sprchu (to by pre nás nebolo dobrodružstvo), našli sme si malé jazierko hneď vedľa parkoviska, v ktorom sme sa podvečer s radosťou a nadšením vyčvachtali. Ľudia, ktorí si balili posledné veci do áut na nás len nechápavo pozerali. Čo už, boli sme pre nich banda Slovákov kúpajúcich sa v ľadovej vode.  Ďalší deň bol scenár podobný, jediný rozdiel bol v tom, že sme išli na vedľajší kopec.

 

Tam sme si na terase horskej chaty užívali slniečko. Prišiel večer a my sme šli na prieskum spoločenského života v mestečku. Našli sme totálne plný bar, kde sme sa zabavili a cestou k autu sme na merači rýchlosti, ktorý sa nachádzal na ulici, búrali rýchlostné rekordy. V sobotu sme si nechali poradiť a na odporúčanie jedného českého páru sme navštívili asi 20 kilometrov vzdialené wellness centrum. To množstvo sáun, výriviek a bazénov sa nedá ani spočítať.

A tak sme sa pred posledným dňom v rakúskom lyžiarskom stredisku poriadne zrelaxovali. Prišla nedeľa a my sme sa museli začať chystať domov. Absolútne sa nám nechcelo, ale povinnosti volali, a tak sme napokon po štyroch úžasných dňoch vyrazili domov. Do Sučian sme prišli okolo deviatej večer, všetko sme odovzdali, ale predsa len nám zostalo niečo, čo sa vrátiť nedá. Sú to naše fantastické spomienky a zážitky.

Cez veľkonočné prázdniny nás čaká ďalšie dobrodružstvo, keďže nás to poriadne chytilo za srdce. Vrelo môžeme tento druh turistiky odporučiť všetkým podobne založeným športovým nadšencom.

Po vydarených karavanových výletoch prišiel čas a chuť znova niekam vyraziť a niečo zažiť. Keďže sme ešte nikdy nevideli Budapešť, európsku metropolu, ktorá je neďaleko od našich hraníc, vyrazili sme práve tam.

Naša cesta začala vo štvrtok v Sučanoch. Odtiaľ sme šli do Bratislavy naložiť zvyšok posádky a potom už smer Hungaria.

smer Hungaria

Vyrazili sme s autokaravanom na Mosonmagayróvár a pokračovali po ceste prvej triedy číslo 1. až do hlavného mesta Maďarska.

Maďarské mestečko, ktoré sme cestou prechádzali.

Cestu sme prešli centrom Gyoru a z diaľky sme videli aj Natura Camping, ktorý by bol tiež skvelým tipom na pobyt v Maďarsku a možno ho nabudúce navštívime na potulkách po Európe.

Gyor- dominanta mesta, zvečnená priamo z karavanu.

Camping Natura- niekedy ho určite pôjdeme vyskúšať.

Cestou sme obdivovali maďarské dedinky a ich úhľadné polia, až sme napokon vo večerných hodinách dorazili do Budapešti. Našli sme si miestečko priamo v centre mesta, len pár uličiek od Dunaja. Preskúmali sme okolie, nazreli sme na večernú krásu Budapešti a s očakávaním nového dňa sme si ľahli do karavanu.

Tichá ulička, v ktorej sme strávili našu prvú noc.

V piatok ráno sme vyrazili na náš naplánovaný okruh mestom. Za tento deň sme chceli preskúmať Peštiansku stranu Dunaja. Karavan sme zaparkovali v Bude, kúsok od Arpádovho mosta.

Parkovanie- aj v centre Budapešti nájdete miesta, kde môžete parkovať zdarma.

Po tomto moste sme prešli na druhú stranu a vydali sa spoznávať krásy Pešte. Pri prechode sa nám naskytol pohľad na Margarétin ostrov, (po maďarsky: Margitsziget)  najznámejší dunajský ostrov v hlavnom meste Maďarska, ktorý je obľúbený vďaka rozsiahlym parkom, tak medzi turistami, ako aj obyvateľmi Budapešti. 

Na druhej strane rieky sme najprv navštívili dominantu Budapešti, maďarský parlament (Országház). Táto impozantná budova svojou veľkosťou vyjadruje silu Uhorského kráľovstva. Architektúra veľmi pripomína štýl budovy britského parlamentu. Nájdete tu 691 miestností a skoro 20 kilometrov schodísk. Na stavbe  maďarského parlamentu sa podieľali aj stovky slovenských murárov a majstrov. Právom sme teda obdivovali ich šikovnosť a kochali sa stovkami štíhlych vežičiek.

Budova Maďarského Parlamentu naozaj vyráža dych.

Ďalšia zastávka bola Bazilika svätého Štefana (Szent István Bazilika)  najväčší  a zároveň najvyššie položený rímskokatolícky kostol v celej Budapešti. Je pomenovaná po prvom kráľovi Maďarska a v podstate aj Slovenska, svätom Štefanovi. Jeho  mumifikovanú päsť si môžete pozrieť v sakristii tejto kaplnky.

Bazilika sv. Štefana- krásna zvonku i z vnútra.

Po návšteve baziliky sme sa vydali pozrieť si slávne námestie hrdinov. Toto miesto je charakteristické najmä Pamätníkom milénia, ktorý pripomína príchod starých Maďarov do strednej Európy. V strede uvidíte vysoký stĺp s podobizňou archaniela Gabriela. Vedľa neho  hrdo sedia na koňoch  Arpád a sedem náčelníkov, ktorí priviedli staré maďarské kmene na toto územiu.

Blízko námestia sa nachádza vstup do najväčšieho mestského parku v Budapešti. Nájdete tu cirkus, zoo, reštaurácie a kaviarne, Széchényiho kúpele, hrad Vajdahunyad v ktorom je poľnohospodárske múzeum, dopravné múzeum a oddýchnuť si môžete pri niekoľkých umelých jazierkach.

 Zrelaxovaní a občerstvení kávou v parku sme sa vydali znova do rušných ulíc mesta. Tam sme okrem iného narazili na impozantnú budovu hlavnej železničnej stanice, množstvo historických budov, kostolov, dokonca sme objavili aj pamätné tabule významných Slovákov pôsobiacich v tomto meste.

 Našim ďalším cieľom však bola veľká  židovská synagóga, ktorá je najväčšou synagógou v celej Európe. Nachádza sa  na ulici Dohány, ktorá v minulosti bývala  hranicou  budapeštianskeho ghetta. Budova je naozaj veľkolepým architektonickým skvostom  a rozhodne stojí za návštevu.

Napokon sme sa vydali na najznámejšiu a najrušnejšiu ulicu celej Budapešti- Váci utca. Ak turisti hľadajú rušný večerný život tu si rozhodne prídu na svoje. Je tu  nespočetné množstvo  rozličných obchodíkov, reštaurácií, pasáží a cukrární a taktiež suveníry od výmyslu sveta. Na tejto ulici sa nachádza aj Veľká tržnica na námestí Fővám tér, kde sme mohli obdivovať tradičné maďarské výrobky a ochutnať maďarské špeciality.

Po tomto náš čakala ešte bodka na koniec, prechádzka popri Dunaji s výhľadom na nádhernú vysvietenú Budapešť. Po nej sme sa vrátili do karavanu kde nás po krásnom, ale aj únavnom dni čakala ľahká večera a presun na miesto, kde sa mal začať náš ďalší deň v Budapešti. No a tu sme parkovali  bolo to rušne miesto ale v centre a zadarmo.

 Napokon sme si dopriali pohárik vína a oddych s očakávaním nového dňa.

Nasledujúce ráno sme sa zobudili priamo pred  obchodným centrom s najväčším morským akváriom v Strednej Europe –Tropicarium Oceanarium a vydali sme sa na cestu do dažďového pralesa a hlbín oceánu. Návšteva tohto miesta poteší malých i veľkých, pretože prináša jedinečnú príležitosť zažiť dážď v pralese, vidieť rôzne druhy pralesných i morských zvierat a obzrieť si zblízka žraloka, ktorým prepláva priamo nad hlavou.

 

Neďaleko Tropikária sa nachádza Memento Park – múzeum v ktorom sú odložené monumentálne sochy z komunistickej éry. Prezreli sme si  gigantického Lenina, Marxa či Engelsa. O tomto mieste sa hovorí, že je o diktatúre a zároveň o demokracii a rozhodne stojí za návštevu.

Parkovanie pred Memento parkom

Po obede v karavane sme sa vydali prežiť druhú polovicu dňa v Bude- staršej časti mesta. Vykráčali sme na vrch Géllert, ktorý je symbolom samotnej Budapešti. Po druhej svetovej vojne bola na ňom vztýčená Socha slobody. Toto miesto za návštevu stojí najmä vďaka výhľadu z ktorého uvidíte celú Budapešť ako na dlani.

Výhľad z vrchu Géllert.

 Pomaly sa začalo stmievať a my sme sa vydali pozrieť sa na ďalšiu dominantu- budínsky hrad, ktorý leží na Hradnom vrchu (Várhegy). S námestím  pod vrchom je spojený lanovkou, ale aj dlhým schodiskom. Z hradu je to na skok  na krásnu rybársku baštu a Matyášov chrám (Mátyás templom),  ktoré sa elegantne vypínajú nad historickou časťou mesta a v noci vďaka hre svetla tú vládne naozaj rozprávková atmosféra.

 

Napokon sme karavan vrátili v Sučanoch pri Martine a ponáhľali sa domov, prezrieť si naše krásne fotky a vyrozprávať zážitky.

 

Tu si môžete pozrieť viacej fotiek vo videu

 

 

 

21.12. sme si povedali, že by bolo pekné ísť si pozrieť niekam Vianočné trhy. Keďže vo Viedni sme už boli a podľa portálu priceoftravel.com, ktorý menuje najzaujímavejšie mestá vo svete z hľadiska ceny VS. možnosti…. patrí Krakov na prvé miesto.(Nasleduje ho Budapešť, potom  Istanbul a Praha).Portál tvrdí, že cestovatelia, pri využití  všetkých lákadiel by si mali vystačiť s denným rozpočtom do 20 euro. Okrem Istanbulu je všetko relatívne blízko a zo Slovenska s autokaravanom  je to ešte lacnejšie. Rozhodli sme sa preto pre návštevu Krakova. Je to mesto lacné no pritom veľmi  bohaté na  pamiatky a turistické atrakcie. Ďalším významným plusom je, že mnohí cestovatelia ešte nestihli objaviť jeho čaro. Na rozdiel od iných metropol nie je zahltené množstvom turistov. Parkovanie je zadarmo počas sviatkov a víkendov. Čo pre nás karavanistov je veľmi výhodné. S menším autokaravanom je možné zaparkovať v centre hneď vedľa najväčšieho Poľského a možno aj Európskeho stredovekého námestia Rynek Glowny.

Pokračovať v čítaní →