Skialp trip na Obertauern s karavanom

Všetko sa začalo pred monitorom môjho notebooku, keď som niekoľko dní prehľadával vševediaci internet. S chalanmi sme už dávno chceli vyskúšať aj nejaké iné zjazdovky ako Chopok, Skalku alebo Šachtičky, preto sme si povedali, že tento krát vyskúšame Rakúsko. Je to bašta pre lyžiarov a skialpinistov, takže voľba tejto lyžiarskej veľmoci bola jasná. Destináciu sme mali vybranú, no dilemou sa stal výber strediska. Hľadali sme najmä podľa kilometrov tak, aby to nebolo veľmi ďaleko, ale zase ani veľmi blízko. Čakala nás totiž netradičná cesta – karavanom v zime.

 

náš parkovací flek

Napokon sme si vybrali Obertauern, krásne stredisko pod Salzburgom. Boli sme nadšení a všetkým naokolo sme sa svojim výletom chválili. Našich známych však idea cesty karavanom príliš nenadchla a iba krútili hlavami, že nie sme normálni. Nám to ale prišlo ako super dobrodružstvo. Kamarát Karol našiel na internete stránku s karavanmi (www.prenajomkaravanov.sk), ktorej ponuka bola najlepšia spomedzi všetkých dostupných. Rozhodnutie bolo veľmi rýchle a hneď sme si prenájom karavanu začali aj vybavovať. Tento dopravný prostriedok bol pre nás veľkou neznámou, takže sme vôbec netušili, čo nás čaká. Na naše veľké prekvapenie to bolo niečo úžasné.

Výhľad z okienka karavanu

Patríme medzi chlapcov, ktorí sú zvyknutý na kadejaké podmienky, spanie pod širákom či v stane, dokonca aj v chate plnej myší, preto pre nás karavan predstavoval naozaj luxusné ubytovanie.

Zdolaný prvý vrchol

Na cestu sme si vzali dve plynové bomby, čo sa neskôr ukázalo ako veľmi dobrý ťah, keďže nám jedna po ceste akosi primrzla. Po dohode sme si ešte priplatili elektrocentrálu na nabíjanie technologických vymožeností a svetla v karavane.

raňajky šampionov

Prišiel deň „D“ a po dôkladnom zbelení sme v stredu večer dorazili do Sučian. Spísali sme potrebné papiere, vyskúšali sme všetky veci a príslušenstvo potrebné na prevádzku a už sme fičali do Rakúska, smer Obertauern. Po ceste sme sa ešte nezabudli zastaviť na nákup, aby sme mali čo jesť a na výlete neumreli hladom. Keď sme okolo štvrtej nadránom dorazili do cieľa našej cesty, čakalo nás menšie prekvapenie. Parkovisko bolo skoro prázdne, až na tri karavany, ktoré boli rozhodené každý v inom rohu, takže sme si mohli spokojne vybrať naše „stanové“ miestečko. Ráno na nás čakala „dychberúca“ scenéria.

chytáme bronz

 

Všade vôkol zasnežené hory, krásne slniečko, jednoducho sme sa ocitli v lyžiarskom raji. Dobrodružstvo sa mohlo začať. Rýchlo sme sa vybalili, vytiahli lyže, nalepili pásy a už sme boli na polceste k vrcholu. Podarilo sa nám „vychytať“ super termín, keďže malo byť celé štyri dni úplne jasné počasie.

siahli sme si na dno síl

 

Sme iba začiatočníci, preto sme sa rozhodli, že do voľného terénu radšej nepôjdeme. Šliapali sme po zjazdovkách, slniečko pripekalo, takže sme po krátkej chvíli boli opálení tak, akoby sme si užívali na dovolenke pri mori. Slniečko sme si vychutnávali plnými dúškami. Okoloidúci lyžiari z nás mali šou a našli sa aj takí, ktorí si nás fotili ako kamzíky v Tatrách. Hneď prvý deň sme vyšli na najvyšší, pre skialpinistu dostupný, vrchol Obertauernu, Gamsleitenspitze (2357 m. n. m).

Gamsleitenspitze (2357 m. n. m)

Gamsleitenspitze (2357 m. n. m)

Bolo to dosť náročné, lebo sme si vybrali cestu vedúcu po čiernej zjazdovke. Bola to výzva, ktorú sme všetci zvládli. Ďalšia výzva prišla v momente, keď sa ohlásila nutnosť osobnej hygieny. Keďže sme nechceli teplú sprchu (to by pre nás nebolo dobrodružstvo), našli sme si malé jazierko hneď vedľa parkoviska, v ktorom sme sa podvečer s radosťou a nadšením vyčvachtali. Ľudia, ktorí si balili posledné veci do áut na nás len nechápavo pozerali. Čo už, boli sme pre nich banda Slovákov kúpajúcich sa v ľadovej vode.  Ďalší deň bol scenár podobný, jediný rozdiel bol v tom, že sme išli na vedľajší kopec.

posledné metre k vrcholu

posledné metre k vrcholu

 

Tam sme si na terase horskej chaty užívali slniečko. Prišiel večer a my sme šli na prieskum spoločenského života v mestečku. Našli sme totálne plný bar, kde sme sa zabavili a cestou k autu sme na merači rýchlosti, ktorý sa nachádzal na ulici, búrali rýchlostné rekordy. V sobotu sme si nechali poradiť a na odporúčanie jedného českého páru sme navštívili asi 20 kilometrov vzdialené wellness centrum. To množstvo sáun, výriviek a bazénov sa nedá ani spočítať.

porovnanie dlžok s kamionom

A tak sme sa pred posledným dňom v rakúskom lyžiarskom stredisku poriadne zrelaxovali. Prišla nedeľa a my sme sa museli začať chystať domov. Absolútne sa nám nechcelo, ale povinnosti volali, a tak sme napokon po štyroch úžasných dňoch vyrazili domov. Do Sučian sme prišli okolo deviatej večer, všetko sme odovzdali, ale predsa len nám zostalo niečo, čo sa vrátiť nedá. Sú to naše fantastické spomienky a zážitky.

Cez veľkonočné prázdniny nás čaká ďalšie dobrodružstvo, keďže nás to poriadne chytilo za srdce. Vrelo môžeme tento druh turistiky odporučiť všetkým podobne založeným športovým nadšencom.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *