Ako si 8-násobný majster sveta požičal u nás obytný príves.

OK-karavany-Alexander-Slafkovský

OK-karavany-Alexander-Slafkovský

Už tradične sa nám stáva, že počas letnej sezóny prenajmeme karavan alebo autokaravan nejakej významnej osobnosti.  Teraz si prenajal u nás karavan Knaus 450 FU jeden z najúspešnejších športovcov Slovenska  vodný slalomár Alexander Slafkovský, ktorý je držiteľom 8 zlatých medailí z MS vo vodnom slalome v hliadkách, 2 strieborných v individuálnej disciplíne a celkovo 15-tich medailí z majstrovstiev Európy, z čoho 6 získal v individuálnych pretekoch a 9 v súťaži hliadok. Prezradil, že s rodinou by chcel navštíviť európske centrá vodného slalomu. Pán Slafkovský je veľmi  sympatický a skromný športovec, ktorý na nás spravil veľký dojem.

Svadobná cesta na Karavane

Tento rok sme sa rozhodli, že skúsime niečo nové, rozhodli sme sa teda pre úplne iný druh dovolenky, ako sme doteraz zažili, či boli zvyknutí a to bol karavaning. Chceli sme na vlastnej koži vyskúšať, aký je to pocit byť každý deň na inom mieste, zobúdzať sa a zaspávať tam, kde my chceme. A tu sa začal písať náš príbeh, nové dobrodružstvo…

Náš dobrý priateľ google nás presmeroval na stránku OKKARAVANY, kde sme si vybrali náš pojazdný ,,dom,, a tým sa mohla začať najlepšia dovolenka.

Požičali sme si karavan FIAT TRAVELLED 500. Musím dodať, že bol v 100% stave, nezlyhal ani raz a parádne slúžil počas našej dlhej cesty. Karavan bol priestranný a neobmedzoval nás v žiadnom smere. Najväčšia radosť prišla, keď nám prenajímateľ oznámil, že je dog friendly a my sme si mohli nášho miláčika zobrať so sebou <3 Teda v plnom osadenstve sme vyrazili na cestu….

Naša svadobná cesta začína

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Zo Sučian sme plánovali čo najrýchlejší presun do Francúzska. Vyrazili sme navečer okolo piatej, išli sme cez Rakúsko, Nemecko a Švajčiarsko. Spomenuté krajiny sme prešli naozaj rýchlo, ale môžem povedať, že sú všetky neuveriteľne krásne. Týčia sa malebnou prírodou, vysokými rozľahlými kopcami a čo nás v tej chvíli zaujímalo najviac  sú super dialnice. Naša prvá zastávka bola vo Francúzsku v meste zvanom SCHORT S HOSSEGOR.

Hossegor je malé surférske mestečko, ktoré sa dá povedať, že žije len v lete. Je tam nekonečne dlhá pláž. Teplota vody bola veľmi príjemná – 22 stupňov.  Na pláži sa nachádza niekoľko nádherne vymaľovaných vojnových bunkrov. V meste sa môžete prechádzať po kúzelnom parku a cez drevené mólo sa dostanete do centra. V skutku krásna prechádzka ….veď posúďte sami

SCHORT S HOSSEGOR pláž

SCHORT S HOSSEGOR pláž

SCHORT S HOSSEGOR drevený mostík

S karavanom tu môžete prespať v campe – noc stojí 15 eur, ale dá sa to vyriešiť aj na punkáčov a spať na parkovisku, či v pokojnejších uličkách ďalej od centra. Tak sme my spali 5 nocí a všetko bolo v poriadku.

Aj tak, vraj v najhoršom prídu policajti, zaklopú vám na okienko a max. povedia, aby ste odišli preč – keďže to tam majú zakázané. Avšak, musíme podotknúť, že my sme boli v septembri, tak už to bolo všetkým jedno… sezóna sa blížila ku koncu.

Vo Francúzsku sme si pozreli mestá Bayone a Biaritz. V Biaritz sme sa šli kúpať na centrálnu pláž medzi historickými budovami a pešou zónou, malo to svoje čaro a zanechalo to v nás dojem.

V meste Bayone sme sa zamerali na užšie centrum. Sú tam zaujímavé budovy, ktoré sú postavené nakrivo a popri nich ide rieka, kde sa môžete plaviť na člnku. Avšak ak sa rozhodnete, že pôjdete týmto typom dopravy prídete o všetky pochutinky ktoré Bayone ponúka od perfektnej čokolády, suvenírov až po neuveriteľné prosciutto ktoré vám na ochutnávku nakrájajú do kornútku ako zmrzlinu…. mňam … takúto ochutnávku vrelo doporučujem.

SCHORT S HOSSEGOR

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Na záver ku Francúzsku. Jeho negatívá by sme zhrnuli nasledovne, je predražené pre našincov (pre predstavu pivo=6€), ale opäť sa to dá vyriešiť lacnejšie ak si budete variť sami a nakupovať v supermarkete.

SCHORT S HOSSEGOR

 

Čo nám prekážalo boli ľudia, sú nepríjemní, namyslení a odmietajú s Vami hovoriť inak ako po francúzsky. My sme tam boli s rodinou, tak sme to mali trocha iné. Zobrali nás na miesta, kde bol opak pravdou.

SCHORT S HOSSEGOR

SCHORT S HOSSEGOR

SCHORT S HOSSEGOR

Po vyprázdnení peňaženky sme mohli vyraziť ďalej do Španielska. Keďže sme dorazili v noci, tak sme zastavili niekde mimo cesty, kde boli ďalšie dva karavany. Bola tam taká tma, že sme nič nevideli a aj počasie bolo upršané a chladné. Rozhodli sme sa ísť rovno spať s myšlienkou, že uvidíme ako ráno ďalej. Keď sme vstali bolo stále zamračené, ale to nám v tej chvíli vôbec nevadilo, naskytol sa nám totiž najkrajší výhľad na oceán a na dedinku, ktorá bola stratená, niekde na konci sveta.

Na konci sveta v Španielsku

Napriek kráse, ktorá sa nám zobrazila, verdikt bol jasný, ideme za krajším počasím. Slnko nás pritiahlo až do mesta La Luna, kde je známa pláž Sintra.

Sintra nám ponúkla ranný Manchester a to doslova. Dokonale upravená pláž, popri nej promenáda…. Tu sme sa však nezdržali, keďže pláže v Španielsku nie sú prípustné pre psíkov. Siestu na pláži sme nahradili prechádzkou a spoznávaním okolia.

známa pláž Sintra

Objavili sme umeleckú cestičku, ktorej súčasťou boli všelijaké zástavy, sochy, lodné reťaze a niekoľko neskutočných výhľadov… no viď fotky – úžasné miesto.

Sintra

 

Sintra

Po dlhej prechádzke nám vyhladlo, tak sme išli do karavanu….Tam sa nám udiala prvá nehoda, ktorú si človek pri prvej jazde obytným vozom neuvedomí… Položili sme si sklenené poháre nad umývadlo, pod ktorým bolo kalené sklo, samozrejme hneď rozbité. Čiže warring od nás pre vás? Sklené a ťažké veci dávajte dole a ušetríte si nejaké peniažky. No nevadí….to bola malá nepríjemnosť. Najedli sme sa na obrovskej lúke, všetci traja, ako rodina a mohli sme opäť vyraziť na cestu.

Náš ďalší point bol veľkomesto A Coruna. Dorazili sme neskoro večer, veľa sme vtedy nevideli, no našťastie bol parking pri soche Herkulesa, pod obrovským stromom bezproblémový .

Ráno sme sa zobúdzali nadšení do neznámeho. Počasie nebolo najpríjemnejšie, dokonca by sme v tento deň prijali aj hrubú bundu. Napriek tomu sme obaja po zhliadnutí A Coruny usúdili, že toto miesto nás zasiahlo a musíme tu jednoznačne ostať dlhšie. Každé slovo je práve strata času, tak posúďte sami po zhliadnutí fotiek…

Na každom kúsku boli lavičky a stoly kde môžete odpočívať a vychutnať si tú neuveriteľnú atmosféru a pokoj. Na tomto mieste zastane čas a uvedomíte si čo je skutočná krása života. Avšak, keďže ani toto nebol náš cieľ, pomerne rýchlo sme sa rozhodli zdvihnúť kotvy.

Náš nový cieľ bolo opäť väčšie mesto menom Vigo.

Do Viga sme stihli doraziť pred západom slnka. Našli sme si parking asi 20 metrov od oceánu a pozreli sme si najlepší večerný film, aký sa Vám naskytne na takejto ceste. Západ slnka bola krása, ktorá sa ťažko opisuje a zasiahne Vás do hĺbky.

Nevedeli sme sa dočkať rána, kedy si sadneme na pláž a vychutnáme si pekné počasie a kľud. Hneď ako sme vkročili na pláž, už nás otáčali policajti, že pes je zakázaný skoro všade. Po tejto skúsenosti sme sa rozhodli ísť rovno do Portugalska, kde vieme, že so psíkom nie je nikde problém.

V Portugalsku sme boli piaty rok za sebou a už teraz vieme, že tu budeme aj ďalší rok. Táto krajina nás úúúplne pohltila. Opantala nás svojou, krásou, pokojom, cenou, národom a nekonečnými možnosťami, ktoré ponúka. Každý si tu nájde svoje, či už pokojné lagúny, obrovské vlny, turistiku, prírodu, korkové, či olivové háje.

Ako prvé Portugalské miestečko navštevujeme dedinku Nigrán, bezproblémové parkovanie pri pláži nám prišlo veľmi vhod. Tu neexistuje totiž zákon na kempovanie, teda kde prídete, tam ste doma.

Celý deň sme strávili na pláži, kde bola malá teplá lagúna v ktorej sme sa vykúpali, najviac si to užil Bender.

V Portugalsku to už bol úplne iný pocit. Tu sa mohli začať naše bezproblémové medové týždne. Ľudia zlatí, milovníci zvieratiek, ani náš pittbull Bender nebol pre nikoho nepriateľom. Nikto tu nič nerieši, každý tu je sám sebou a šťastný.  Po dlhých cestách, ktoré sme prešli, sme sa konečne mohli kúpať v oceáne a spať na pláži v kľude bez toho, aby niekto niečo hovoril alebo riešil.

Jediné negatíva Portugalska (pre vačšinu ľudí) ako sme už spomínali, sú teplota vody a chladné večere. Oceán má 15,8 stupňa takže to je dosť osviežujúce kúpanie. My sme sa buď otužovali alebo sme to vyriešili neoprenom.  V noci bolo síce chladno, teda keď zapadlo slnko, to už bolo aj na teplejšiu bundu, avšak nám to vyhovuje, lebo v noci sa aspoň lepšie spí.

Táto krajina má po celom svojom pobreží piesočnaté pláže dlhé od nevidím do nevidím a väčšinou ľudí spočítate na jednej ruke. Keď sme tu boli prvýkrát a boli sme na pláži sami, boli sme presvedčení, že niečo nie je v poriadku…. teraz už vieme, že všetko je v najväčšom poriadku a chvalabohu, že ľudí odrádza studená voda a chladný večer. Vďaka tomu si tu my môžeme užiť samotu a pokoj.

Vráťme sa k našej ceste….

Každý deň sme prešli cca 50 km a vyberali sme len tie najkrajšie miesta . Išli sme po úplnom vidieku kde nebolo naozaj nič. Kde tu nejaká malá dedinka a všade navôkol príroda. Žiaľ nezapísali sme si názvy dediniek, užívali sme si nič nerobenie, teda pripájame aspoň párt fotiek pre ukážku, pred naším ďalším cieľom – PORTO.

 

V Porte sme strávili celý deň, prešli sme sa po promenáde. Bola to prechádzka maľovaným mestečkom, ktoré má dve strany predelené riekou Rio Douro. Bohatú históriu v Porte vidno doslova na každom kroku. Monumentálna architektúra svedčí o bývalom bohatstve, za ktoré mesto vďačilo najmä obchodu. Vysoké budovy a mix rôznych architektonických štýlov spolu s kopcovitým terénom vytvárajú neopakovateľnú atmosféru. Tú krásne dopĺňajú všadeprítomné azulejos – glazované keramické kachličky, ktoré sa stali typickým prvkom portugalskej architektúry. Zdobia mnohé budovy vrátane kostolov, palácov, či železničnej stanice. Najvýznamnejšie architektonické pamiatky sú sústredené v strede mesta, nazývanom Ribeira a jeho blízkom okolí. Toto historické centrum bolo zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

 

 

Táto prechádzka po Porte nám zabrala skoro celý deň. Úplne vyčerpaní sme sa rozhodli pohnúť sa ďalej a nájsť nejaké pekné miesto pri pláži.

Tentokrát sme zostali v Peniche.

V Peniche je veľa surfových pláži a koná sa tu svetový pohár v surfe. V tomto meste bolo veľa mladých, ktorí vyhľadávali surfing. Mesto žilo celý deň a večer tu sú často live koncerty miestnych kapiel. V Peniche sme objavili parádne vybavené nákupné centrum Intermarche (neskôr sme zistili že to malo každé intermarche), no a tu mali komplet servis pre karavan. Oprali sme si tu všetko špinavé – hneď vedľa pračky je sušička tak sme rovno aj vysušili veci, doplnili sme vodu, vyprázdnili wc a mohli vyraziť ďalej.

Náš ďalší point bolo mesto Nazare, kde sa tvorí najväčšia vlna (33m) a nejaký blázni ju dokonca aj jazdia…

Viď. foto vĺn ktoré sa tu každoročne vytvárajú.

My sme šťastie na takéto vlny nemali, že by sme to videli na vlastné oči, dokonca mám pocit, že sme jedny z mála, ktorí zažili takto pokojný oceán.

Navštívili sme tu surfové múzeum, kde vysvetľujú ako je možné, že sa na práve tomto mieste vytvárajú tak obrovské vlny. Toto múzeum  je na kúzelnom mieste s výhľadovým majákom.

Naša ďalšia zastávka bolo hlavné mesto Portugalska Lisabon. Hovorí sa, že sa tu nechodí, ale prechádza a nepozerá, ale sníva. Najlepšie to ide odskúšať, keď zabudnete na mapy, turistických sprievodcov a necháte sa pohltiť amosférou mesta, ktoré ešte stále dýcha dobou slávnych námorníkov.

Nejeden turista zostane v pomykove, keď postrehne Most 25. apríla a sochu Krista. A že si ich všimne, je isté. Chvíľu možno zaváha, či nestojí pri slávnom Golden Gate Bridge v San Franciscu alebo pod Corcovadom v Riu. Nie, nestojí, díva sa na lisabonské dominanty. Ani Lisabon nie je dokonalý, tiež má svoje ošarpané, zanedbané štvrte. Nie je všade poriadok a čisto. Práve to však dodáva mestu na rieke Tajo výnimočné čaro. Žiaľ, zopár miest sme nefotili kvôli večne vybitému telefónu.

Z Lisabonu sme vyrazili okolo 16:00, rozhodli sme sa po ceste zastaviť a pozrieť Sintru.

Sintra je jedno z najvýznamnejších pamiatkových oblastí Portugalska. Je to čarovné miesto. Nachádza sa tu viacero zámkov, hradov, výhľad na Lisabon, všade lesy a cítite sa doslova ako v rozprávke.

Karavanom sa dostanete skoro úplne všade. Sú tam parkoviská, takže sa nemusíte vôbec obávať.

Večer sme vyrazili do Sines, kde sme aj prenocovali. Boli sme pri rafinérii, kde sme z pláže sledovali najväčšie lode sveta ako prichádzajú a odchádzajú. Poviem vám, stojí to zato. Na jednej strane sú krásne dlhé pláže s jemným pieskom a na druhej máte obrovskú rafinériu. Všade môžete parkovať hneď pri pláži.

Každý deň sme grilovali na inej pláži ryby, ktoré dostanete úplne najčerstvejšie všade v obchode. Portugalci majú veľmi kvalitné, chutné potraviny a cenovo sú ako u nás.

Išli sme dole smerom na juh do Aljezur. Tam chodíme každý rok. Po ceste sme mali niekoľko nádherných zastávok. Viď foto..

Dorazili sme do Aljezur, je to naše najobľúbenejšie miesto. Toto bol náš cieľ. V okolí 13 km sú tri luxusné pláže a to Monte Clerigo, Ariffana, Amoreira.

Pre nás so psíkom je stvorená práve Amoreira. Toto miesto je jedno z našich najobľúbenejších, práve sa sem vraciame už piaty rok. Praia da Amoreira leží 9 km severozápadne od Aljezuru na severnej časti rieky Ribeira de Aljezur. Nie je určená pre všetkých, pretože tu často bývajú výrazné vlny. Milovníci surfovania si však prídu na svoje. V okolí je len reštaurácia. Dá sa sem prísť len z dvoch strán. Nám to vychádzalo väčšinou z tej, na ktorej sme museli preplávať lagúnu. Zvykne v nej byť byt dosť silný prúd keď ju nevychytáte v správnom čase, čiže keď je odliv. Na tejto pláži máme pocit, že patrí len nám, pretože v septembri tu je zvyčajne max 5 ľudí. A pri šťastí aké sme mali my sa vám pri západe slnka poskytne pohľad na delfínov, to je klišé , čo? 😀

Keď ste už tu v okolí Aljezur nikam nechoďte, je tu najlepšie. V okolí sa oplatí navštíviť  mesto Sagres a Lagos.

Po mesiaci strávenom s mojou najmilšou ženičkou a psíkom v karavane po cestách Francúzska, Španielska a Portugalska, môžeme povedať, že to bola tá najlepšia dovolenka, akú sme v živote zažili.

Odporúčame vrelo každému! Toľko nádherných miest, neobmedzených možností sa Vám na takejto ceste naskytne len práve vďaka karavanu. Ak ste doteraz váhali či ísť letecky alebo karavanom NEVÁHAJTE! Nie je nič lepšie. Idete kam chcete, kedy chcete, ste s kým chcete. Neobmedzujte sa jedným miestom.

Cestu domov sme dali za 36 hodín so 4 hodinovou pauzou. Bolo to namáhavé, ale keďže sme vedeli, že domov sa vraciame do zimy, snažili sme sa predĺžiť pobyt do poslednej chvíle.

Spolu sme prešli 8000 km .

Autor: Erika Vlahyova s manželom

Cela foto galéria:

 

Fotocestopis: S autokaravanom za krásami Južných Čiech

“Už dlho sme uvažovali nad dovolenkou na autokaravane a rovnako dlho nás lákali krásy Južných Čiech. Rozhodli sme sa tieto dva “sny” skombinovať a tak sme si vo dvojici prenajali autokaravan a vyrazili sme do kraja nespočetných rybníkov, malebných dediniek a historických zaujímavostí.”

hrad stemberk na karavane

juzne cechy na karavane

Zo Sučian pri Martine kde sme si požičali od spoločnosti OK karavany autokaravan Knaus Traveller, sme cestovali až do Štemberku. Toto mesto je známe predovšetkým majestátnym mestským hradom z roku 1241. Po prehliadke sme pokračovali až do mestečka Bouzov, kde sme sme sa rozhodli prenocovať, priamo pod miestnym “rozprávkovým” hradom, ktorý sme poznali aj zo seriálu o princeznej Fantagiro (49.702352, 16,893722).

hrad bouzov
Parkovisko v Bouzove

Naša cesta pokračovala do mestečka Kutná Hora, ktoré je známe najmä dlhoročnou ťažbou striebra, vďaka ktorej mestečko získalo niekoľko historicky dôležitých a naozaj očarujúcich kultúrnych pamiatok, ktoré sú súčasťou zoznamu svetového kultúrneho dedičstva už od roku 1995. Po prehliadke sme sa unavení rozhodli stráviť v Kutnej Hore ďalšiu noc v “našom” autokaravane  (súradnice : 49,947365, 15,278414)

kutna hora na autokaravaneKatedrala Kutna Hora na autokaravane

Ďalší deň sme pokračovali cez mesto Telč, s typickým juhočeským námestím a príjemným parkom, do Mikulova, v ktorom sme si pozreli ďalší impozantný zámok, ktorý sa tu vypína na brale, priamo v centre mesta ako aj výhľad, ktorý sa návštevníkom ponúka zo Sv. hory Mikulov.

telc na autokaravane

telc na autokaravane 2namestie telc autokaravanom

park telc s autokaravanomzamocka zahrada telc s autokaravanom

mikulov s autokravanomsv. hora mikulov na autokaravane

Po tejto zastávke sme pokračovali ďalej do Valdíc, kde sme sa rozhodli stráviť dlhší čas (48,740462, 16,752216). Prenajali sme si bicykle a dva dni sme si užívali nádherný Lednicko – Valtický areál. Tento zážitok určite odporúčame každému. Malebnú krajinu tu zdobia malé rybníky, posiate kvitnúcimi leknami. Pozdĺž upravených ciest stojí mnoho skvostných stavieb a ich dôkladne upravených záhrad. Toto všetko tvorí prirodzenú harmóniu s okolitou prírodou a jej faunou a flórou. Niet divu že je tento areál už od 1996 súčasťou zoznamu UNESCO.

lednice cestopis juzne cechylednicky zamok na autokaravane

Valdice na autokaravaneVyhliadka Vldice na autokaravanelednicky zamok na autokaravane 2lednicko valdicky areal na autokaravanelednicko valdicky areal na autokaravane 2

S našou dovolenkou sme boli nesmierne spokojní. Je skvelé, že len niekoľko km za našimi hranicami nájdete krajinky, kde sa cítite ako v inom svete, môžete spoznať veľa histórie a obdivovať prírodné krásy. Už teraz uvažujeme nad ďalšou dovolenkou v autokaravane, aby sme mohli spoznať aj severné Čechy- oblasť České Švajčiarsko a Český ráj.

Keď Legenda fandi Legende

Dnes som  mal milú návštevu u nás v karavan-centre.

hokejovy brankar Karol Križan v OK karavany

hokejový brankár Karol Križan v OK karavany

Fanúšika cyklistiky, Tour de Franc a samozrejme aj Peta Sagana. Pri vypisovaní potrebných dokumentov k zapožičaniu obytného auta mi zarezonovalo meno bývalého hokejového reprezentačného brankára Karola Križana, ktoré som skandoval na zimnom hokejovom štadióne v Martine ako násťročný, keď sme bojovali v extralige o pódiové umiestnenie v sezóne 2009/2010.

Karol Križan

No v neposlednom rade bol brankár aj Zvolena, Detvy, Žiliny pár sezón hral aj vo Švédsku, Švajčiarsku aby sa nakoniec vrátil do rodného Liptovského Mikuláša. V rokoch 2004,2005,2006,2007,2008 sa zúčastnil aj MS a v roku 2006 olympiáda v TURINE a vo Švédsku vyhral titul s MoDo 2007. Toto všetko a ešte oveľa viac dokázal tento pán hokejista, ktorý nás očaril svojou skromnosťou, nadšením pre cyklistiku a Peta Sagana.

Francúzske Alpy 2016 a Knaus Sport Traveller 500D

Alpy, najmä rakúske, talianske, nemecké, švajčiarske a slovinské máme slušne prechodené na motocykli vo dvojici. Tento rok sme sa rozhodli zameniť dopravný prostriedok, aby sme so sebou mohli zobrať aj našu štvorročnú dcéru a voľba teda padla na autokaravan. Chceli sme to vyskúšať dávnejšie, ale vo dvojici sme si predsa len Alpy dopriali vždy radšej v jednej stope. Nakoľko  nemáme možnosť autokaravan kúpiť, ani parkovať doma, tak jediná voľba ostala na prenájom. Po drobnom prieskume trhu (nakoľko prenájom karavanov je dnes už slušne rozvinutá služba) sme sa rozhodli pre Knaus Sport Traveller 500D od firmy OK Karavany v Sučanoch.

Francúske alpy s karavanom 14

Prípravy na cestu prebiehali štandardne, ako kombinácia bežného tripu na motorke a bežnej rodinnej dovolenky s malým dieťaťom. Na konci sme sa zhodli, že vecí, ktoré sme brali bolo viac než dosť, ale asi radšej mať ako nemať a kupovať. Plánovali sme parkovať v kempoch, variť si v karavane (žiadna reštaurácia) a fungovať tak nejak sebestačne. Bežne cestujeme s GPS navigáciou a ani v prípade autokaravanu to nebolo inak. Garmin a jeho City Navigator® Europe NT sú slušne vybavené mapy, ale keďže sme plánovali obiehať kempy, tak bolo nutné zaobstarať si POI (body záujmu) s kempami, servisnými miestami a s Aires (čo je v podstate bežné odpočívadlo, na ktorom je však povolené nocovanie!). Dostali sme sa k podrobným zoznamom pre Európu a POI sme si jednoducho stiahli. Jeden dôležitý faktor nášho plánovania bol, že sme sa rozhodli vyraziť na začiatku júna, aby sme sa vyhli prebytku turistov a vysokým teplotám.

Mapa

Jazda s karavanom je celkovo niečo iné ako bežné osobné auto. Je to väčšie, rozbieha sa to pomalšie a sedí sa ďaleko vyššie než som zvyknutý. Na druhú stranu je to taký pracant, ktorý keď sa rozbehne tak ide ako má a v zrkadlách vidno všetko na jednotku. Výhodou je tiež, že je možnosť odbehnúť do obytnej  časti ak je to nutné (a v prípade, že cestujete s dieťaťom to nutné bude:)). Predbiehanie kamiónov na diaľnici chce trochu cviku, ale aj to sa dá naučiť.

Francúske alpy s karavanom 1

Počas dovolenky sme prešli cez Rakúsko, Švajčiarsko a Francúzske Alpy a zavítali sme do Nemecka, Talianska a Lichtenštajnska. Ale pekne poporiadku. V prvom rade by som rád spomenul Rakúsko, ktoré je osobne mojou srdcovkou. Tankuje sa tam lacnejšie ako u nás, bežné potraviny sú na +/- rovnakej úrovni a ľudia sú neskutočne milí. Na hraničnom prechode v Kitsee kupujeme dvojmesačnú rakúsku diaľničnú známku za 25,70 EUR. Väčšina ľudí má Rakúsko ako tranzitnú krajinu pre cestu do Talianska, Chorvátska a na Balkán ale Rakúsko je naopak veľká krajina a je citeľný rozdiel v prechodoch medzi Brugenlandom pri Viedni a následne Dolným Rakúskom, Štajerskom, Tirolskom a Voralbergskom, ktorými sme na tejto dovolenke prešli.

Francúske alpy s karavanom 2

S priebežnými zastávkami v Rakúsku (N15.330886, E47.448648 je odpočívadlo s krásnou lanovou preliezkou) pomaly ubieha tranzitný deň, ktorý ukončujeme v mestečku Bad Mitterndorf v malom kempe, ktorý vlastní Holanďanka žijúca v Rakúsku 8 rokov. Cenu kempu si už nepamätám, ale v blízkosti sa pásli krásne kone a bolo to veľmi tiché miesto s plnovu výbavou (N13.922407, E47.554972, grimmingsicht.at).

Francúske alpy s karavanom 3

Štajerskom, Salzburgskom a Tirolskom sa presúvame ku Innsbrucku kde zbiehame z diaľnice a cez Fernpass – 1212 m sa približujeme k nemeckej hranici.   Kemp berieme v mestečku Lermoos a máme trošku problém sa do neho trafiť. Je celkom obsadený, čo je pre nás prekvapenie, keďže za prvé dva dni sme stretli minimum karavanov. Vlastní (alebo obsluhuje, mne je to jedno) ho starší pán a za 29,40 EUR dostávame plnohodnotný kemp, na ktorého konci je japonská záhrada s jazierkami a obrovské detské ihrisko. Jediná smola je, že prší (N10.889468, E47.402316, camping-lermoos.com).

Francúske alpy s karavanom 4

Na ďalší deň sa prehupneme do nemeckého Bavorska, v meste Schwangau parkujeme a pešo vybehneme na zámok Neuschwanstein. Určite to stojí za to, odporúčame. Dole ideme na voze s koňmi za 3 EURá na osobu. Cez Flexenpass – 1773 m sa presúvame čo najbližšie ku švajčiarskej hranici a v mestečku Nuziders berieme kemp za 29 EUR(N10.889468, E47.402316, camping-sonnenberg.com).

Francúske alpy s karavanom 5

Kupujeme diaľničnú známku do Švajčiarska, pretože cieľom je ráno vyraziť z Rakúska a večer kempovať vo Francúzsku. Známka je drahá 38,50 EUR ale platí rok. Na druhú stranu musím povedať, že švajčiarske diaľnice za moc nestoja. Osobne ich hodnotím o triedu lepšie ako tie naše, čo je celkom nezvyk po odchode z udržiavaného Rakúska. Ďalším faktom je, že dostupnosť len ročnej známky znamená, že každý chodí po diaľnici a cesty sú teda neskutočne plné (hlavne okolo veľkých miest). Po diaľnici berieme teda Bodenské jazero, Zurich, Bern a Ženevu. Je to trápenie. Na večer prechádzame do Francúzska a hneď za hranicou v mestečku Neydens berieme kemp za 29 EUR (4* kemp, N6.105308, E46.120176, camping-la-colombiere.com). V prvom rade chcem spomenúť, že som nemal najmenší problém s angličtinou (teda, že nehovorím po francúzsky) a to nikde počas celej cesty. Druhá vec je, že v čase našej návštevy Francúzska bola silne medializovaná palivová kríza vo Francúzsku. Tak len pre info v miestach, kde sme boli (Francúzske Alpy) to nikoho absolútne netrápilo.

Francúske alpy s karavanom 6

Snažíme s vidieť jazero v Anecy a poprechádzať sa okolo neho, avšak s karavanom máme problém zaparkovať v meste. Všetky zberné parkoviská v okolí jazera majú vodorovnú rampu vo výške 2,40 m, pričom karavan má 3,05 m. Vysvetľujem si to francúzskymi zákonmi, kedy každé vozidlo nad 2 m výšky je pomaly kamión a nemá teda parkovať v centre. Škoda. Presúvame sa na juh mimo diaľnic, čo bol náš pôvodný plán, ale Francúzsko je samá 50tka a samý kruháč. Po určitej dobe nás už ani nebaví ich počítať a tak sa rozhodujeme prehodiť sa na diaľnicu, ktorá je extra drahá. Kemp berieme za 20 EUR v blízkosti Mont-Dauphin. Z kempu je výhľad na nádhernú pevnosť na skale, ktorých je tu v okolí neúrekom. Kemp má 2*, za moc nestojí, ale je prázdny a má minigolf zadara. Okrem nás a nemeckého páru tam nie je ani nohy (N6.626682, E44.658615).

Francúske alpy s karavanom 7

Dostávame sa na jedno z najkrajších miest celej dovolenky a to do horského mesta Briançon. Takmer sa to nedá opísať. Je to úžasné stredoveké horské mesto obohnané hradbami s úzkymi uličkami, templárskym domom a siluetou Álp kdekoľvek človek vykukne. Z Brianconu prechádzame do Talianska a nevedomosťou sa dostávame cez Bardonecchiu na najdrahší tunel akým sme kedy išli. 13 km dlhý tunel Fréjus vedie do Francúzskeho Modane a stojí 58,50 EUR! Kúsok ďalej v meste Susa je pass (Col du Mont Cenis – 2081 m), ktorý sa určite oplatí viac. Pri Modane sa potulujeme a úspešne hľadáme miesto, kde sa natáčali Purpurové Rieky. Je to konkrétne v Avrieux (N6.718199, E45.213675) a sú to priestory podniku O.N.E.R.A. Kemp berieme pred mestom Chamonix za 25 EUR(N6.837056, E45.901902,            les2glaciers.com). Na  recepcii boli  nevrlí a keďže v okolí sú ďalšie dva kempy tak nabudúce by som šiel inam. Na druhú stranu kempujeme priamo pot Mont Blancom, čo je zážitok na dlhý čas.

Francúske alpy s karavanom 8

Navštevujeme Chamonix, čo je nádherné mestečko na úpätí Mont Blancu. Cez Col de la Forclaz – 1527 m sa dostávame do Švajčiarska, ktoré máme opäť v pláne prejsť za jeden deň, tentokrát však alpskou stranou. Pred Andermattom nabiehame na Furka Pass – 2429 m a je to naozaj zážitok pre silné žalúdky. Teda na moto by to bolo super ale s karavanom je to celkom trápenie. Prechod na vrchu nám spestrujú svište, ktoré sa slnia takmer na dosah ruky, ale následné klesanie je fakt drsné. Za Andermattom je Oberalp Pass – 2044 m, ale to je oproti Furke už len taká malina. Za Chur-om beriem diaľnicu a presunom cez Lichtenštajnsko končíme v rakúskom Feldkirchu v kempe za 25,40 EUR (N9.583478, E47.258114, feldkirch.at/waldcamping). Kemp má krásne detské ihrisko a tiché prostredie.

Francúske alpy s karavanom 9

Presun Rakúskom po diaľnici až do Worglu, kde zliezame a cez St. Johan im Tirol a Dientner Sattel – 1342 m sa dostávame do Bischofshofenu a berieme kemp za 23 EUR. Kemp je tichý až na vlak, ktorý pravidelne lieta po kopci oproti (N13.210677, E47.444004, camping-vierthaler.at). Presun stredom Rakúska ku Neusiedler See, pri ktorom si uživame oddych. Kemp berieme neďaleko v mestečku Frauenkirchen. Kemp je trošku zanedbaný, ale správca/majiteľ/ nový majiteľ? robí všetko preto, aby ho dal doporiadku a ide mu to. Cena bola 21,40 EUR (N16.930702, E47.844439, camping-paula.at). Zvyšok dovolenky bol už len presun domov.

Štatistika na záver, prešli sme 3427 km cez 7 krajín. Tankovanie sa pohybovalo od 1,03 EUR za liter v Rakúsku po 1,299 EUR za liter vo Francúzsku. Dovolenka bola super a určite stálo za to vyskúšať si karavan.

Autor:Jozef Jambor

V Rakúských kempoch s karavanom.

Tohtoročné leto sme sa rozhodli pre zmenu. Na dovolenku sme sa vydali s karavanom. Precestovali sme časť krajiny našich susedov Rakúšanov. Nocovali sme v kempoch pri meste Linz a v kempe Berau pri Wolfgangsee, v kempe St. Martine a v Lofere za Saldzburgom. Krásna príroda, bicyklové trasy, výborné služby v kempoch a nové zážitky spojené s kempovaním, to všetko nás presvedčilo, že náš voľný čas chceme určite tráviť takýmto spôsobom. Karavaning nám učaroval.  Marko Vrzgula

Saganovci na preteky s našim karavanom

otec peta sagana

Včera sme požičali autokaravan otcovi Peťa Sagana. Ide spoločne s Peťom na preteky  Grazer Bike-Opening Stattegg v Grazi. Peťo Sagan je náš najlepší cyklista a aktuálny majster sveta v cestnej cyklistike.

Peto Sagan v Grazi  24.4.2016

24. apríla sa chystá otestovať si svoj výkon v teréne, keďže už dlhšie chcel vyskúšať okrem cestnej cyklistiky aj preteky na horských bicykloch, a tak by sa mohol stať prvým mužom na olympijských hrách, ktorý by štartoval v dvoch cyklistických disciplínach. Sagan si teda pred začiatkom májových podujatí v Kalifornii dvakrát vyskúša jazdu v lese, aby zistil, či sa na túto disciplínu cíti a či sa bude môcť augustového experimentu zúčastniť. Každopádne mu v nedeľu držíme palce a želáme veľa šťastia!

 

 

 

S obytným autom na zimnu edíciu Grape festivalu

18.-20.3 2016 sa naša partia vybrala na Expedíciu Liptov do Jasnej, čo je v podstate zimná edícia Grape festivalu. Vzhľadom na veľmi rýchle vypredanie hotela Liptov nám napadlo vypožičať si karavan. Narazili sme teda na stránku prenajomkaravanov.sk kde sme si vybrali karavan Knaus Sport Traveller 500D.

A idesa smer Jasna
Naše miesto na parkovisku v Jasnej

Ihneď po výmene nášho “prdídka” WV UP! sme boli z karavanu unesení. Bola to naša prvá jazda v karavane vôbec a od začiatku sme si ju veľmi užívali. Pán Lamoš nám všetko potrebné vysvetlil a ukázal. Čo sa týka cestovania karavan bol pohodlný nielen pre vodiča a spolujazdca, ale aj vzadu. Spočiatku sme boli len 4ia, keďže jedna účastníčka nášho výletu mala ešte neodkladné povinnosti v škole, no prišla pár minút na to, ako sme odparkovali karavan. Celkovo nás teda bolo 5, čo sa možno zdá byť trošku moc, no nemali sme s tým žiadne problémy a predsalen “dobrých ľudí sa všade veľa zmestí”.
Najprv vecera potom alkohol
Este dva a možme isť na afterku

Hneď prvý deň sme pozreli koncerty Billy Barman, Walter Schnitzelson a samozrejme nechýbala ani afterka. Dievčenská sekcia nášho zájazdu už išla spať, čo bola veľká chyba a afterka bola veľmi podarená. Miesta na spanie mali síce dievčatá lepšie, no nám to o 5tej ráno bolo už úplne jedno.Druhý deň sme nezačali úplne najskôr a aj vďaka pohodlíčku v karavane sme z neho vyliezli až o 14:00. Teplá voda, kúrenie, elektrina, chladnička, skrátka všetko čo sme potrebovali aj nepotrebovali.
S maskotmi

Po opustení karavanu sme vbehli priamo do programu expedície a zúčastnili sme sa všetkých možných častí programu. Zaujala nás hlavne lavínová diskusia, v ktorej sme sa čo to dozvedeli. Nasledoval kvíz, no a postupne sme sa prepracovali až ku koncertom. Tomáš Hafner aj napriek vyčerpávajúcemu dňu, v ktorom musel moderovať veľa akcií a vyzeral už trošku unavene zvládol svoj koncert na výbornú, nasledoval Puding pani Elvisovej a už tradičná Para. Všetky koncerty boli skvelé. Samozrejme medzi nimi sme odbiehali do karavanu, kde sme mali ako také zásoby jedla a pitia. Na záver bola opäť afterka, kde sme už boli takmer všetci. Deň sme opäť ukončili niečo po 4tej hodine rannej. Dievčatám sme opäť “ponechali” výhodnejšie miesta na spanie.

Pohodličko v karavane
Parkplatz Jasna

Tretí deň sme opustili naše miesto okolo obeda, a po malej zastávke v Salaši Krajinka sme už žiaľ museli zamieriť do Sučan, kde sme odovzdali karavan. Všetko prebehlo rýchlo a bez problémov.Celá akcia dopadla výborne, mali sme perfektné miesto na parkovanie a pre mnohých sme boli taká menšia atrakcia.V karavane je perfektné sedenie, ktoré je ako šité na celodenné posedenie, hranie spoločenských hier, či prípadné popíjanie pivka, ktoré bolo samozrejme súčasťou akcie takého druhu. Najväčšia záhadou celého zájazdu bola, kde sa nachádza ručná brzda, na čo sme prišli až pri odchode (je to mimochodom vľavo pod sedadlom).
Koniec nášho výletu

Všetko nakoniec dopadlo dobre, zájazd sme zvládli, nikomu sa nič nestalo a karavan sme vrátili podľa plánu. Hneď pri odovzdávaní sme sa aj s partiou dohodli, že v budúcnosti by sme služby spoločnosti OK karavany radi využili znovu, no jednoznačne na viac ako 3 dni, a aby som nezabudol Expedíciu Liptov taktiež do budúcna odporúčame všetkým.

Autor:Jakub Čvanda

Cesta okolo Talianska

Začiatok našej cesty naprieč Talianskom bol v mestečku zvanom Jesolo na parkovisku Area Camper Don Bosco (Adresa: Via Don Giovanni Bosco 28, Lido di Jesolo, Jesolo). Cesta okolo Talianska 3Na tomto stanovisku  bolo krásne a čisto, cena bola 10€ za noc, pričom žiadne ďalšie príplatky za vodu, elektrinu WC a vypustenie odpadu neboli. Jesolo je pokojné mestečko severne od Benátok, more síce nie je otvorené, iba záliv, no vždy sa dá prejsť o pár kilometrov na druhú stranu pobrežia k otvorenejšiemu moru, ktoré nebolo vôbec špinavé, ako sa to na severné Taliansko hovorí, krásne dlhé piesočné pláže, naozaj sa od nich nedalo odtrhnúť, aj tak však nadišiel čas, kedy bolo treba pohnúť sa na ďalšiu zastávku nášho výletu, ktorou boli Benátky (Adresa: Cavalcavia San Giuliano, Mestre, Venezia).

Cesta po Taliansku
Nie je to kemp, iba strážené parkovisko pred ním, ktoré však bolo službami, ale aj polohou o niečo výhodnejšie ako samotný kemp, už len z toho dôvodu, že auto ostalo  po celý deň strážené kamerami, ktoré boli všade, ale mohli sme priamo nasadnúť aj na loď, ktorá sa plavila do centra Benátok, kde sa nachádza rovnako strážený prístav. V Benátkach sme nemohli vynechať notorickyCesta okolo Talianska 2 známe pamiatky, ako sú Grand Canal a tradičná benátska architektúra či všadeprítomné romantické gondoly. Aj odtiaľto však bolo treba odísť a ďalšia zastávka, ktorá nás čakala bola Florencia (Adresa: Camping Firenze, SS67 Tuscany), kde bol asi aj najlepší kemp, s ktorým sme sa počas našej cesty krížom Talianskom stretli. Nový moderný komplex pre karavany. Boli tam verejné sprchy, ktoré však pripomínali tie v 5* hoteloch a nie bežné kempingové sprchy. Naozaj klobúk dole. Cena bola rovnaká ako predchádzajúce kempy: 10% za noc, avšak tu bol ešte miestny príplatok 1€ za osobu. V cene boli základné služby, ako elektrina a voda, ktoré by naozaj mali byť k dispozícii všade, no výnimkou a milým prekvapením bolo Wifi dostupné v celom areáli, no ako to býva vo Florencii, ledva sme si našli čas túto službu využiť 🙂 Znova nasledovalo celodenné chodenie po pamiatkach, keďže Florencia je na ne rovnako bohatá, ako akékoľvek iné Talianske mesto; nádherné fontány, architektúra a naozaj vynikajúce jedlo nás sprevádzali celý pobytom tu. Nasledujúca zastávka bola konečne náš vytúžený Rím (Adresa: Area di Sosta LGP, Via Casilina 700, Rom).Cena státia bola znova rovnaká, teda10€ vrátane elektriny a vody. Menšou nevýhodou tohto kempu bolo chýbajúce WC, no dostupnosť skvelá. Iba 20 minút električkou do historického centra Ríma, kde sme si prezreli všetky najznámejšie pamiatky, ktoré sa na návšteve tohto hlavného mesta nedajú vynechať.  Keď sme chtiac-nechtiac po pár dňoch opustili Rím, cieľ našej ďalšej cesty bol jasný: Monaco (Adresa: 4 Avenue des Guelfes, Monaco-Ville). Cesta okolo Talianska 1 Kemp, ktoré adresu som uviedol naozaj odporúčame pri ktorejkoľvek návšteve Monaca. Je to síce len parkovisko pre karavany, no v celom Monacu alebo v Monte Carle inde s karavanom nezaparkujete. Parkovné je vo všeobecnosti drahšie, no vzhľadom na daný štát je to predsa len prijateľné, a to 4€ za hodinu. Treba brať do úvahy, že je to iba parkovisko, nie kemp, čiže spanie a dokonca ani zdržiavanie sa v tom vyhradenom priestore vôbec nepripadá do úvahy. Okrem spomenutých hlavných cieľových bodov našej cesty sme mali aj niekoľko drobných zastávok, kde sme si počas cesty zastavili oddýchnuť alebo len tak, poobzerať si dané mesto. Jednou z takýchto zastávok bola i Verona, kde bolo pekné strážené parkovisko pre karavany s veľmi vítanou možnosťou doplniť si vodu a vyčistiť záchody. Fotografie z tohto parkoviska si môžete prezrieť priamo tu, pri článku. Ďalšie fotky sú z Toskánska, kde sme stáli pri meste San Gimignano, kde sme len chvíľočku zaparkovali v malebnom prostredí vinohradov, naobedovali sa, posedeli si pri káve a tak pokračovali v naplánovanej ceste. Celý výlet bol naozaj skvelý, Taliani majú dobrý systém parkovísk pre karavany, aj kempov. Všade, kde sa dá s karavanom parkovať alebo sa nachádzate v blízkosti kempuCesta okolo Talianska 4, informujú Vás o tom mnohé značky okolo cesty a pri samotnom parkovisku, nemusíte sa báť, že zablúdite, alebo jednoducho žiadne parkovisko nenájdete. Počas cesty sa nám stala jediná nepríjemnosť a to, že nám karavan vykradli, no to je myslím vec, s ktorou treba do istej miery rátať nezávisle od toho, kam sa cestuje. Je to nepríjemnosť, no karavany ako také sú pre zlodejov veľkými lákadlami vždy a všade. Vo všeobecnosti sa dá v pohode dá vybrať sa do Talianska naslepo a spoliehať sa, že si na kempovanie niečo nájdete. Cestu do Talianska, či už na jedno miesto alebo podobný okruh, ako sme robili my vrelo odporúčam komukoľvek, dá sa takto jednoducho spoznávať krajina, rôzne mestá a ich kultúra. Taliansko jednoznačne palec hore. 🙂

Skialpový výlet na Wildspitze s karavanom

 

Každé plánovanie alebo proces tvorenia a učenia sa začína od jednoduchšieho k tomu zložitejšiemu.  Je to správne, lebo človek sa na od základov učí, napreduje. My sme to však zase poňali úplne inak. Náhodou som naďabil na článok 10 top skialpových vrcholov, a hneď bolo jasné kam pôjdeme. Samozrejme, že hneď na ten najkrajší, teda „number one“.

Mandarfen parkovisko pod Pitztalom

Mandarfen parkovisko pod Pitztalom

Wildspitze (3 774 m. n. m.) je najvyšší štít Rakúska vzdialený od Banskej Bystrice, odkiaľ sme vyrazili, riadny kus cesty. Nedá mi nespomenúť celú časovú postupnosť toho, ako sme sa tam dostali. Po veľmi krátkej noci (nikto z nás extrémne dlho nespal, pretože sme mali všetci pracovné povinnosti) sme sa o 17.30 nalodili a šli do Sučian po karavan. Nakoľko máme super skúsenosti s www.prenajomkaravanov.sk,  tak pri našom rozhodovaní iná voľba ani neprichádzala do úvahy.TrasaSpísali sme dokumenty a už sme boli na ceste. Ako som spomenul, cieľ našej cesty sa nachádza dosť ďaleko a navyše karavanom sa to nedá valiť 130 km/h, preto sme až ráno o 8.20 šťastne dorazili do dedinky Mandarfen pod Pitztalský ľadovec. Naozaj sme toho veľa nepospali, ale počasie bolo také krásne, že sme sa naraňajkovali, pobalili a začala rozprávková cesta na vrchol Tirolska. Skialpový lístok, ktorý stál 29 eur, nám slúžil na to, aby sme sa zo zeleného rozkvitnutého sveta dostali 1 000 výškových metrov podzemnou zubačkou do krajiny ľadu a snehu. Po zjazdovke sme sa trošku zošuchli do kotliny, kde už bola panenská príroda a tenká predšliapaná cestička. Zvolili sme dlhší, ale zato ľahší variant a kráčali snehovou nádherou. Bol fantastický slnečný deň, no keďže nemáme skúsenosti v takej výške, tak sme to trošku podcenili a aj nás pripieklo. Jožko má ešte hádam doteraz brucho ružové ako prasiatko. Isto poznáte zábery z Himalájí, kde majú kyslíkové masky a ťažko sa im kráča z tábora do tábora. Teraz už aj my vieme, že to má niečo do seba. Približne 80 výškových metrov pod vrcholom prišla kríza, začala sa malátnosť, točenie hlavy, dehydratácia – prvé príznaky hypoxie. Hecovačky boli kadejaké, ale nakoniec zvíťazil rozum a na vrchol sme napokon všetci nevyšli. Predsa len to bola naša prvá skúsenosť v takej výške, navyše sme skoro noc a pol prebdeli, tak sme sa rozhodli neriskovať.

Vrcholová Wildspitze

Vrcholová Wildspitze

Vrchol bol fantastický, výhľady neskutočné, fotka a video len ťažko ukážu eufóriu tohto momentu. Človiečik sa cíti strašne maličký v takejto nádhere. Boli sme tam iba my a hory.

Cesta na Wildspitze

Cesta na Wildspitze

Začala cesta dolu, 10 cm prašanu a fantasticky dlhý „freeride“ až do doliny. Všetko bolo v pohode až do momentu, než sme si začali uvedomovať, že sme sa na vrchole a kvôli problémom zdržali, a teda že nestihneme zubačku smerom dolu. V tej eufórii sme to však nebrali nejako vážne, až dovtedy, keď sme museli odopnúť lyže a po blate v lyžiarkach šliapať asi 3 hodiny, dehydrovaní a vyčerpaní, nazad ku karavanu. Po príchode sme sa najedli, zaľahli a spali.

Strastiplná cesta dolu

Strastiplná cesta dolu

Zobudili sme sa do krásneho rána a vyštartovali na cestu do Innsbrucku. Krásne olympijské mestečko nás očarilo vyhliadkami a skvelou atmosférou. Pokračovali sme ďalej na druhý ľadovec, na Stubai. Ako sme sa blížili do cieľa, všimli sme si, že nás vítajú dva české karavany. Super, na parkovisku sme neboli sami. Obávali sme sa ako to bude s kempovaním, lebo je to tam zakázané, ale Česi nás ubezpečili, že tam už chodia 10 rokov a všetko v pohode, len si nemáme vyťahovať pätky a viditeľne sa utáborovať. My sme samozrejme vytiahli gril a „nenápadne“ sme dymili do celej doliny. Ráno nás privítalo nie najkrajšie počasie, no keďže sme si nechceli opäť kupovať lístok, tak sme sa vybrali s lyžami na chrbtoch z Mutterbergu (1 750 m. n. m.) na  Mittlestation Fernau (2 300 m. n. m.). Prevýšenie nebolo strašné, ale zato intenzívne na takom krátkom úseku. Kým sme šli peši, bola to pohodka, ale posledný úsek bol dosť ťažký a asi 150 metrov od nás sme videli padať lavínu.  Sneh bol ťažký, mokrý a bolo na ňom vidieť, že sa na niektorých úsekoch trhá celé pole. My sme však zaťali zuby a šli ďalej. Asi v strede cesty sa Jožko zranil, tak sme zaimprovizovali s elastickým obväzom, zastavili krvácanie a konečne sme spotení ako myši vyšli na Dresdner hutte. Čakal nás ešte riadny kus cesty a nejako nám to časovo nevychádzalo. Neverili sme, že to stihneme vyšliapať až hore, preto sme sa spýtali vlekára na cenu lístka. Ten sa iba usmial a v pohode nás pustil cez turniket zadarmo. A tak sme sa spokojní a vysmiati vyviezli v kabínke až na vrchol. Stubai je fantastický tým, že hore nie sú turnikety, teda ak sa niekto dostane svojpomocne na Eisgrat (2 700 m. n. m), má lyžovanie zadara. Tak sme sa do sýtosti polyžovali a tento raz sme si dali záležať na tom, aby sme stihli poslednú kabínku dolu.Po úžasnom lyžovaní sme sa najedli a trošku si oddýchli, pretože už na nás čakal Salzburg. Blízko centra bolo nemožné nájsť parkovanie pre karavan, tak sme to skúsili na okraji pri Bille. Bola sobota, a keďže v nedeľu sú takéto obchody v Rakúsku zatvorené, nemuseli sme sa báť. Vedeli sme, že nás čaká prechádzka do centra dlhá asi 4 km. Večerný Salzburg bol nádherný a ešte krajší s naším „kamarátom“ Jackom Danielsom, ktorý nás povodil po rôznych podnikoch. Ráno sme sa vybrali do mesta ešte raz, no tento krát sme už pre istotu šli autom, ale s odopnutým karavanom. V meste sme si dali kávičku, kúpili posledné suveníry a fičali do Sučian odniesť karavan. Cestou sme prežívali hektický zápas Slovensko vs. Rusko a približne o 22.00 sme boli síce unavení, ale spokojní späť v Banskej Bystrici.

Napísal: Mgr. Ján Krafčík PhD.