Fotocestopis: S autokaravanom za krásami Južných Čiech

“Už dlho sme uvažovali nad dovolenkou na autokaravane a rovnako dlho nás lákali krásy Južných Čiech. Rozhodli sme sa tieto dva “sny” skombinovať a tak sme si vo dvojici prenajali autokaravan a vyrazili sme do kraja nespočetných rybníkov, malebných dediniek a historických zaujímavostí.”

 

juzne cechy clanok

Parkovisko v Kutna Hora

 

 

            Zo Sučian pri Martine kde sme si požičali od spoločnosti OK karavany autokaravan Knaus Traveller, sme cestovali až do Štemberku. Toto mesto je známe predovšetkým majestátnym mestským hradom z roku 1241. Po prehliadke sme pokračovali až do mestečka Bouzov, kde sme sme sa rozhodli prenocovať, priamo pod miestnym “rozprávkovým” hradom, ktorý sme poznali aj zo seriálu o princeznej Fantagiro (49.702352, 16,893722).

Zobrazuje sa Bouzov.JPG

Parkovisko v Bouzove

Naša cesta pokračovala do mestečka Kutná Hora, ktoré je známe najmä dlhoročnou ťažbou striebra, vďaka ktorej mestečko získalo niekoľko historicky dôležitých a naozaj očarujúcich kultúrnych pamiatok, ktoré sú súčasťou zoznamu svetového kultúrneho dedičstva už od roku 1995. Po prehliadke sme sa unavení rozhodli stráviť v Kutnej Hore ďalšiu noc v “našom” autokaravane  (súradnice : 49,947365, 15,278414)

Zobrazuje sa Kutna Hora.JPG

Zobrazuje sa Katedrála Kutná Hora.JPG

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt Kutná Ho

Ďalší deň sme pokračovali cez mesto Telč, s typickým juhočeským námestím a príjemným parkom, do Mikulova, v ktorom sme si pozreli ďalší impozantný zámok, ktorý sa tu vypína na brale, priamo v centre mesta ako aj výhľad, ktorý sa návštevníkom ponúka zo Sv. hory Mikulov.

Súvisiaci obrázok

Zobrazuje sa Telč.JPG

Zobrazuje sa Námestie Telč.JPG

Zobrazuje sa Park Telč.JPG

Zobrazuje sa Zámocká záhrada Telč.JPG

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt mikulov

Zobrazuje sa Sv. hora Mikulov.JPG

Po tejto zastávke sme pokračovali ďalej do Valdíc, kde sme sa rozhodli stráviť dlhší čas (48,740462, 16,752216). Prenajali sme si bicykle a dva dni sme si užívali nádherný Lednicko – Valtický areál. Tento zážitok určite odporúčame každému. Malebnú krajinu tu zdobia malé rybníky, posiate kvitnúcimi leknami. Pozdĺž upravených ciest stojí mnoho skvostných stavieb a ich dôkladne upravených záhrad. Toto všetko tvorí prirodzenú harmóniu s okolitou prírodou a jej faunou a flórou. Niet divu že je tento areál už od 1996 súčasťou zoznamu UNESCO.

lednice cestopis juzne cechy

Zobrazuje sa Lednický zámok.jpg

Zobrazuje sa Valdice.jpg

Zobrazuje sa Výhliadka-Valdice.jpg

Zobrazuje sa Lednický zámok (2).jpg

Zobrazuje sa Lednicko-Valdický areál.JPG

Súvisiaci obrázok

S našou dovolenkou sme boli nesmierne spokojní. Je skvelé, že len niekoľko km za našimi hranicami nájdete krajinky, kde sa cítite ako v inom svete, môžete spoznať veľa histórie a obdivovať prírodné krásy. Už teraz uvažujeme nad ďalšou dovolenkou v autokaravane, aby sme mohli spoznať aj severné Čechy- oblasť České Švajčiarsko a Český ráj.

Keď Legenda fandi Legende

Dnes som  mal milú návštevu u nás v karavan-centre.

hokejovy brankar Karol Križan v OK karavany

hokejový brankár Karol Križan v OK karavany

Fanúšika cyklistiky, Tour de Franc a samozrejme aj Peta Sagana. Pri vypisovaní potrebných dokumentov k zapožičaniu obytného auta mi zarezonovalo meno bývalého hokejového reprezentačného brankára Karola Križana, ktoré som skandoval na zimnom hokejovom štadióne v Martine ako násťročný, keď sme bojovali v extralige o pódiové umiestnenie v sezóne 2009/2010.

Karol Križan

No v neposlednom rade bol brankár aj Zvolena, Detvy, Žiliny pár sezón hral aj vo Švédsku, Švajčiarsku aby sa nakoniec vrátil do rodného Liptovského Mikuláša. V rokoch 2004,2005,2006,2007,2008 sa zúčastnil aj MS a v roku 2006 olympiáda v TURINE a vo Švédsku vyhral titul s MoDo 2007. Toto všetko a ešte oveľa viac dokázal tento pán hokejista, ktorý nás očaril svojou skromnosťou, nadšením pre cyklistiku a Peta Sagana.

Francúzske Alpy 2016 a Knaus Sport Traveller 500D

Alpy, najmä rakúske, talianske, nemecké, švajčiarske a slovinské máme slušne prechodené na motocykli vo dvojici. Tento rok sme sa rozhodli zameniť dopravný prostriedok, aby sme so sebou mohli zobrať aj našu štvorročnú dcéru a voľba teda padla na autokaravan. Chceli sme to vyskúšať dávnejšie, ale vo dvojici sme si predsa len Alpy dopriali vždy radšej v jednej stope. Nakoľko  nemáme možnosť autokaravan kúpiť, ani parkovať doma, tak jediná voľba ostala na prenájom. Po drobnom prieskume trhu (nakoľko prenájom karavanov je dnes už slušne rozvinutá služba) sme sa rozhodli pre Knaus Sport Traveller 500D od firmy OK Karavany v Sučanoch.

Francúske alpy s karavanom 14

Prípravy na cestu prebiehali štandardne, ako kombinácia bežného tripu na motorke a bežnej rodinnej dovolenky s malým dieťaťom. Na konci sme sa zhodli, že vecí, ktoré sme brali bolo viac než dosť, ale asi radšej mať ako nemať a kupovať. Plánovali sme parkovať v kempoch, variť si v karavane (žiadna reštaurácia) a fungovať tak nejak sebestačne. Bežne cestujeme s GPS navigáciou a ani v prípade autokaravanu to nebolo inak. Garmin a jeho City Navigator® Europe NT sú slušne vybavené mapy, ale keďže sme plánovali obiehať kempy, tak bolo nutné zaobstarať si POI (body záujmu) s kempami, servisnými miestami a s Aires (čo je v podstate bežné odpočívadlo, na ktorom je však povolené nocovanie!). Dostali sme sa k podrobným zoznamom pre Európu a POI sme si jednoducho stiahli. Jeden dôležitý faktor nášho plánovania bol, že sme sa rozhodli vyraziť na začiatku júna, aby sme sa vyhli prebytku turistov a vysokým teplotám.

Mapa

Jazda s karavanom je celkovo niečo iné ako bežné osobné auto. Je to väčšie, rozbieha sa to pomalšie a sedí sa ďaleko vyššie než som zvyknutý. Na druhú stranu je to taký pracant, ktorý keď sa rozbehne tak ide ako má a v zrkadlách vidno všetko na jednotku. Výhodou je tiež, že je možnosť odbehnúť do obytnej  časti ak je to nutné (a v prípade, že cestujete s dieťaťom to nutné bude:)). Predbiehanie kamiónov na diaľnici chce trochu cviku, ale aj to sa dá naučiť.

Francúske alpy s karavanom 1

Počas dovolenky sme prešli cez Rakúsko, Švajčiarsko a Francúzske Alpy a zavítali sme do Nemecka, Talianska a Lichtenštajnska. Ale pekne poporiadku. V prvom rade by som rád spomenul Rakúsko, ktoré je osobne mojou srdcovkou. Tankuje sa tam lacnejšie ako u nás, bežné potraviny sú na +/- rovnakej úrovni a ľudia sú neskutočne milí. Na hraničnom prechode v Kitsee kupujeme dvojmesačnú rakúsku diaľničnú známku za 25,70 EUR. Väčšina ľudí má Rakúsko ako tranzitnú krajinu pre cestu do Talianska, Chorvátska a na Balkán ale Rakúsko je naopak veľká krajina a je citeľný rozdiel v prechodoch medzi Brugenlandom pri Viedni a následne Dolným Rakúskom, Štajerskom, Tirolskom a Voralbergskom, ktorými sme na tejto dovolenke prešli.

Francúske alpy s karavanom 2

S priebežnými zastávkami v Rakúsku (N15.330886, E47.448648 je odpočívadlo s krásnou lanovou preliezkou) pomaly ubieha tranzitný deň, ktorý ukončujeme v mestečku Bad Mitterndorf v malom kempe, ktorý vlastní Holanďanka žijúca v Rakúsku 8 rokov. Cenu kempu si už nepamätám, ale v blízkosti sa pásli krásne kone a bolo to veľmi tiché miesto s plnovu výbavou (N13.922407, E47.554972, grimmingsicht.at).

Francúske alpy s karavanom 3

Štajerskom, Salzburgskom a Tirolskom sa presúvame ku Innsbrucku kde zbiehame z diaľnice a cez Fernpass – 1212 m sa približujeme k nemeckej hranici.   Kemp berieme v mestečku Lermoos a máme trošku problém sa do neho trafiť. Je celkom obsadený, čo je pre nás prekvapenie, keďže za prvé dva dni sme stretli minimum karavanov. Vlastní (alebo obsluhuje, mne je to jedno) ho starší pán a za 29,40 EUR dostávame plnohodnotný kemp, na ktorého konci je japonská záhrada s jazierkami a obrovské detské ihrisko. Jediná smola je, že prší (N10.889468, E47.402316, camping-lermoos.com).

Francúske alpy s karavanom 4

Na ďalší deň sa prehupneme do nemeckého Bavorska, v meste Schwangau parkujeme a pešo vybehneme na zámok Neuschwanstein. Určite to stojí za to, odporúčame. Dole ideme na voze s koňmi za 3 EURá na osobu. Cez Flexenpass – 1773 m sa presúvame čo najbližšie ku švajčiarskej hranici a v mestečku Nuziders berieme kemp za 29 EUR(N10.889468, E47.402316, camping-sonnenberg.com).

Francúske alpy s karavanom 5

Kupujeme diaľničnú známku do Švajčiarska, pretože cieľom je ráno vyraziť z Rakúska a večer kempovať vo Francúzsku. Známka je drahá 38,50 EUR ale platí rok. Na druhú stranu musím povedať, že švajčiarske diaľnice za moc nestoja. Osobne ich hodnotím o triedu lepšie ako tie naše, čo je celkom nezvyk po odchode z udržiavaného Rakúska. Ďalším faktom je, že dostupnosť len ročnej známky znamená, že každý chodí po diaľnici a cesty sú teda neskutočne plné (hlavne okolo veľkých miest). Po diaľnici berieme teda Bodenské jazero, Zurich, Bern a Ženevu. Je to trápenie. Na večer prechádzame do Francúzska a hneď za hranicou v mestečku Neydens berieme kemp za 29 EUR (4* kemp, N6.105308, E46.120176, camping-la-colombiere.com). V prvom rade chcem spomenúť, že som nemal najmenší problém s angličtinou (teda, že nehovorím po francúzsky) a to nikde počas celej cesty. Druhá vec je, že v čase našej návštevy Francúzska bola silne medializovaná palivová kríza vo Francúzsku. Tak len pre info v miestach, kde sme boli (Francúzske Alpy) to nikoho absolútne netrápilo.

Francúske alpy s karavanom 6

Snažíme s vidieť jazero v Anecy a poprechádzať sa okolo neho, avšak s karavanom máme problém zaparkovať v meste. Všetky zberné parkoviská v okolí jazera majú vodorovnú rampu vo výške 2,40 m, pričom karavan má 3,05 m. Vysvetľujem si to francúzskymi zákonmi, kedy každé vozidlo nad 2 m výšky je pomaly kamión a nemá teda parkovať v centre. Škoda. Presúvame sa na juh mimo diaľnic, čo bol náš pôvodný plán, ale Francúzsko je samá 50tka a samý kruháč. Po určitej dobe nás už ani nebaví ich počítať a tak sa rozhodujeme prehodiť sa na diaľnicu, ktorá je extra drahá. Kemp berieme za 20 EUR v blízkosti Mont-Dauphin. Z kempu je výhľad na nádhernú pevnosť na skale, ktorých je tu v okolí neúrekom. Kemp má 2*, za moc nestojí, ale je prázdny a má minigolf zadara. Okrem nás a nemeckého páru tam nie je ani nohy (N6.626682, E44.658615).

Francúske alpy s karavanom 7

Dostávame sa na jedno z najkrajších miest celej dovolenky a to do horského mesta Briançon. Takmer sa to nedá opísať. Je to úžasné stredoveké horské mesto obohnané hradbami s úzkymi uličkami, templárskym domom a siluetou Álp kdekoľvek človek vykukne. Z Brianconu prechádzame do Talianska a nevedomosťou sa dostávame cez Bardonecchiu na najdrahší tunel akým sme kedy išli. 13 km dlhý tunel Fréjus vedie do Francúzskeho Modane a stojí 58,50 EUR! Kúsok ďalej v meste Susa je pass (Col du Mont Cenis – 2081 m), ktorý sa určite oplatí viac. Pri Modane sa potulujeme a úspešne hľadáme miesto, kde sa natáčali Purpurové Rieky. Je to konkrétne v Avrieux (N6.718199, E45.213675) a sú to priestory podniku O.N.E.R.A. Kemp berieme pred mestom Chamonix za 25 EUR(N6.837056, E45.901902,            les2glaciers.com). Na  recepcii boli  nevrlí a keďže v okolí sú ďalšie dva kempy tak nabudúce by som šiel inam. Na druhú stranu kempujeme priamo pot Mont Blancom, čo je zážitok na dlhý čas.

Francúske alpy s karavanom 8

Navštevujeme Chamonix, čo je nádherné mestečko na úpätí Mont Blancu. Cez Col de la Forclaz – 1527 m sa dostávame do Švajčiarska, ktoré máme opäť v pláne prejsť za jeden deň, tentokrát však alpskou stranou. Pred Andermattom nabiehame na Furka Pass – 2429 m a je to naozaj zážitok pre silné žalúdky. Teda na moto by to bolo super ale s karavanom je to celkom trápenie. Prechod na vrchu nám spestrujú svište, ktoré sa slnia takmer na dosah ruky, ale následné klesanie je fakt drsné. Za Andermattom je Oberalp Pass – 2044 m, ale to je oproti Furke už len taká malina. Za Chur-om beriem diaľnicu a presunom cez Lichtenštajnsko končíme v rakúskom Feldkirchu v kempe za 25,40 EUR (N9.583478, E47.258114, feldkirch.at/waldcamping). Kemp má krásne detské ihrisko a tiché prostredie.

Francúske alpy s karavanom 9

Presun Rakúskom po diaľnici až do Worglu, kde zliezame a cez St. Johan im Tirol a Dientner Sattel – 1342 m sa dostávame do Bischofshofenu a berieme kemp za 23 EUR. Kemp je tichý až na vlak, ktorý pravidelne lieta po kopci oproti (N13.210677, E47.444004, camping-vierthaler.at). Presun stredom Rakúska ku Neusiedler See, pri ktorom si uživame oddych. Kemp berieme neďaleko v mestečku Frauenkirchen. Kemp je trošku zanedbaný, ale správca/majiteľ/ nový majiteľ? robí všetko preto, aby ho dal doporiadku a ide mu to. Cena bola 21,40 EUR (N16.930702, E47.844439, camping-paula.at). Zvyšok dovolenky bol už len presun domov.

Štatistika na záver, prešli sme 3427 km cez 7 krajín. Tankovanie sa pohybovalo od 1,03 EUR za liter v Rakúsku po 1,299 EUR za liter vo Francúzsku. Dovolenka bola super a určite stálo za to vyskúšať si karavan.

Autor:Jozef Jambor

V Rakúských kempoch s karavanom.

Tohtoročné leto sme sa rozhodli pre zmenu. Na dovolenku sme sa vydali s karavanom. Precestovali sme časť krajiny našich susedov Rakúšanov. Nocovali sme v kempoch pri meste Linz a v kempe Berau pri Wolfgangsee, v kempe St. Martine a v Lofere za Saldzburgom. Krásna príroda, bicyklové trasy, výborné služby v kempoch a nové zážitky spojené s kempovaním, to všetko nás presvedčilo, že náš voľný čas chceme určite tráviť takýmto spôsobom. Karavaning nám učaroval.  Marko Vrzgula

Saganovci na preteky s našim karavanom

otec peta sagana

Včera sme požičali autokaravan otcovi Peťa Sagana. Ide spoločne s Peťom na preteky  Grazer Bike-Opening Stattegg v Grazi. Peťo Sagan je náš najlepší cyklista a aktuálny majster sveta v cestnej cyklistike.

Peto Sagan v Grazi  24.4.2016

24. apríla sa chystá otestovať si svoj výkon v teréne, keďže už dlhšie chcel vyskúšať okrem cestnej cyklistiky aj preteky na horských bicykloch, a tak by sa mohol stať prvým mužom na olympijských hrách, ktorý by štartoval v dvoch cyklistických disciplínach. Sagan si teda pred začiatkom májových podujatí v Kalifornii dvakrát vyskúša jazdu v lese, aby zistil, či sa na túto disciplínu cíti a či sa bude môcť augustového experimentu zúčastniť. Každopádne mu v nedeľu držíme palce a želáme veľa šťastia!

 

 

 

S obytným autom na zimnu edíciu Grape festivalu

18.-20.3 2016 sa naša partia vybrala na Expedíciu Liptov do Jasnej, čo je v podstate zimná edícia Grape festivalu. Vzhľadom na veľmi rýchle vypredanie hotela Liptov nám napadlo vypožičať si karavan. Narazili sme teda na stránku prenajomkaravanov.sk kde sme si vybrali karavan Knaus Sport Traveller 500D.

A idesa smer Jasna
Naše miesto na parkovisku v Jasnej

Ihneď po výmene nášho “prdídka” WV UP! sme boli z karavanu unesení. Bola to naša prvá jazda v karavane vôbec a od začiatku sme si ju veľmi užívali. Pán Lamoš nám všetko potrebné vysvetlil a ukázal. Čo sa týka cestovania karavan bol pohodlný nielen pre vodiča a spolujazdca, ale aj vzadu. Spočiatku sme boli len 4ia, keďže jedna účastníčka nášho výletu mala ešte neodkladné povinnosti v škole, no prišla pár minút na to, ako sme odparkovali karavan. Celkovo nás teda bolo 5, čo sa možno zdá byť trošku moc, no nemali sme s tým žiadne problémy a predsalen “dobrých ľudí sa všade veľa zmestí”.
Najprv vecera potom alkohol
Este dva a možme isť na afterku

Hneď prvý deň sme pozreli koncerty Billy Barman, Walter Schnitzelson a samozrejme nechýbala ani afterka. Dievčenská sekcia nášho zájazdu už išla spať, čo bola veľká chyba a afterka bola veľmi podarená. Miesta na spanie mali síce dievčatá lepšie, no nám to o 5tej ráno bolo už úplne jedno.Druhý deň sme nezačali úplne najskôr a aj vďaka pohodlíčku v karavane sme z neho vyliezli až o 14:00. Teplá voda, kúrenie, elektrina, chladnička, skrátka všetko čo sme potrebovali aj nepotrebovali.
S maskotmi

Po opustení karavanu sme vbehli priamo do programu expedície a zúčastnili sme sa všetkých možných častí programu. Zaujala nás hlavne lavínová diskusia, v ktorej sme sa čo to dozvedeli. Nasledoval kvíz, no a postupne sme sa prepracovali až ku koncertom. Tomáš Hafner aj napriek vyčerpávajúcemu dňu, v ktorom musel moderovať veľa akcií a vyzeral už trošku unavene zvládol svoj koncert na výbornú, nasledoval Puding pani Elvisovej a už tradičná Para. Všetky koncerty boli skvelé. Samozrejme medzi nimi sme odbiehali do karavanu, kde sme mali ako také zásoby jedla a pitia. Na záver bola opäť afterka, kde sme už boli takmer všetci. Deň sme opäť ukončili niečo po 4tej hodine rannej. Dievčatám sme opäť “ponechali” výhodnejšie miesta na spanie.

Pohodličko v karavane
Parkplatz Jasna

Tretí deň sme opustili naše miesto okolo obeda, a po malej zastávke v Salaši Krajinka sme už žiaľ museli zamieriť do Sučan, kde sme odovzdali karavan. Všetko prebehlo rýchlo a bez problémov.Celá akcia dopadla výborne, mali sme perfektné miesto na parkovanie a pre mnohých sme boli taká menšia atrakcia.V karavane je perfektné sedenie, ktoré je ako šité na celodenné posedenie, hranie spoločenských hier, či prípadné popíjanie pivka, ktoré bolo samozrejme súčasťou akcie takého druhu. Najväčšia záhadou celého zájazdu bola, kde sa nachádza ručná brzda, na čo sme prišli až pri odchode (je to mimochodom vľavo pod sedadlom).
Koniec nášho výletu

Všetko nakoniec dopadlo dobre, zájazd sme zvládli, nikomu sa nič nestalo a karavan sme vrátili podľa plánu. Hneď pri odovzdávaní sme sa aj s partiou dohodli, že v budúcnosti by sme služby spoločnosti OK karavany radi využili znovu, no jednoznačne na viac ako 3 dni, a aby som nezabudol Expedíciu Liptov taktiež do budúcna odporúčame všetkým.

Autor:Jakub Čvanda

Cesta okolo Talianska

Začiatok našej cesty naprieč Talianskom bol v mestečku zvanom Jesolo na parkovisku Area Camper Don Bosco (Adresa: Via Don Giovanni Bosco 28, Lido di Jesolo, Jesolo). Cesta okolo Talianska 3Na tomto stanovisku  bolo krásne a čisto, cena bola 10€ za noc, pričom žiadne ďalšie príplatky za vodu, elektrinu WC a vypustenie odpadu neboli. Jesolo je pokojné mestečko severne od Benátok, more síce nie je otvorené, iba záliv, no vždy sa dá prejsť o pár kilometrov na druhú stranu pobrežia k otvorenejšiemu moru, ktoré nebolo vôbec špinavé, ako sa to na severné Taliansko hovorí, krásne dlhé piesočné pláže, naozaj sa od nich nedalo odtrhnúť, aj tak však nadišiel čas, kedy bolo treba pohnúť sa na ďalšiu zastávku nášho výletu, ktorou boli Benátky (Adresa: Cavalcavia San Giuliano, Mestre, Venezia).

Cesta po Taliansku
Nie je to kemp, iba strážené parkovisko pred ním, ktoré však bolo službami, ale aj polohou o niečo výhodnejšie ako samotný kemp, už len z toho dôvodu, že auto ostalo  po celý deň strážené kamerami, ktoré boli všade, ale mohli sme priamo nasadnúť aj na loď, ktorá sa plavila do centra Benátok, kde sa nachádza rovnako strážený prístav. V Benátkach sme nemohli vynechať notorickyCesta okolo Talianska 2 známe pamiatky, ako sú Grand Canal a tradičná benátska architektúra či všadeprítomné romantické gondoly. Aj odtiaľto však bolo treba odísť a ďalšia zastávka, ktorá nás čakala bola Florencia (Adresa: Camping Firenze, SS67 Tuscany), kde bol asi aj najlepší kemp, s ktorým sme sa počas našej cesty krížom Talianskom stretli. Nový moderný komplex pre karavany. Boli tam verejné sprchy, ktoré však pripomínali tie v 5* hoteloch a nie bežné kempingové sprchy. Naozaj klobúk dole. Cena bola rovnaká ako predchádzajúce kempy: 10% za noc, avšak tu bol ešte miestny príplatok 1€ za osobu. V cene boli základné služby, ako elektrina a voda, ktoré by naozaj mali byť k dispozícii všade, no výnimkou a milým prekvapením bolo Wifi dostupné v celom areáli, no ako to býva vo Florencii, ledva sme si našli čas túto službu využiť 🙂 Znova nasledovalo celodenné chodenie po pamiatkach, keďže Florencia je na ne rovnako bohatá, ako akékoľvek iné Talianske mesto; nádherné fontány, architektúra a naozaj vynikajúce jedlo nás sprevádzali celý pobytom tu. Nasledujúca zastávka bola konečne náš vytúžený Rím (Adresa: Area di Sosta LGP, Via Casilina 700, Rom).Cena státia bola znova rovnaká, teda10€ vrátane elektriny a vody. Menšou nevýhodou tohto kempu bolo chýbajúce WC, no dostupnosť skvelá. Iba 20 minút električkou do historického centra Ríma, kde sme si prezreli všetky najznámejšie pamiatky, ktoré sa na návšteve tohto hlavného mesta nedajú vynechať.  Keď sme chtiac-nechtiac po pár dňoch opustili Rím, cieľ našej ďalšej cesty bol jasný: Monaco (Adresa: 4 Avenue des Guelfes, Monaco-Ville). Cesta okolo Talianska 1 Kemp, ktoré adresu som uviedol naozaj odporúčame pri ktorejkoľvek návšteve Monaca. Je to síce len parkovisko pre karavany, no v celom Monacu alebo v Monte Carle inde s karavanom nezaparkujete. Parkovné je vo všeobecnosti drahšie, no vzhľadom na daný štát je to predsa len prijateľné, a to 4€ za hodinu. Treba brať do úvahy, že je to iba parkovisko, nie kemp, čiže spanie a dokonca ani zdržiavanie sa v tom vyhradenom priestore vôbec nepripadá do úvahy. Okrem spomenutých hlavných cieľových bodov našej cesty sme mali aj niekoľko drobných zastávok, kde sme si počas cesty zastavili oddýchnuť alebo len tak, poobzerať si dané mesto. Jednou z takýchto zastávok bola i Verona, kde bolo pekné strážené parkovisko pre karavany s veľmi vítanou možnosťou doplniť si vodu a vyčistiť záchody. Fotografie z tohto parkoviska si môžete prezrieť priamo tu, pri článku. Ďalšie fotky sú z Toskánska, kde sme stáli pri meste San Gimignano, kde sme len chvíľočku zaparkovali v malebnom prostredí vinohradov, naobedovali sa, posedeli si pri káve a tak pokračovali v naplánovanej ceste. Celý výlet bol naozaj skvelý, Taliani majú dobrý systém parkovísk pre karavany, aj kempov. Všade, kde sa dá s karavanom parkovať alebo sa nachádzate v blízkosti kempuCesta okolo Talianska 4, informujú Vás o tom mnohé značky okolo cesty a pri samotnom parkovisku, nemusíte sa báť, že zablúdite, alebo jednoducho žiadne parkovisko nenájdete. Počas cesty sa nám stala jediná nepríjemnosť a to, že nám karavan vykradli, no to je myslím vec, s ktorou treba do istej miery rátať nezávisle od toho, kam sa cestuje. Je to nepríjemnosť, no karavany ako také sú pre zlodejov veľkými lákadlami vždy a všade. Vo všeobecnosti sa dá v pohode dá vybrať sa do Talianska naslepo a spoliehať sa, že si na kempovanie niečo nájdete. Cestu do Talianska, či už na jedno miesto alebo podobný okruh, ako sme robili my vrelo odporúčam komukoľvek, dá sa takto jednoducho spoznávať krajina, rôzne mestá a ich kultúra. Taliansko jednoznačne palec hore. 🙂

Skialpový výlet na Wildspitze s karavanom

 

Každé plánovanie alebo proces tvorenia a učenia sa začína od jednoduchšieho k tomu zložitejšiemu.  Je to správne, lebo človek sa na od základov učí, napreduje. My sme to však zase poňali úplne inak. Náhodou som naďabil na článok 10 top skialpových vrcholov, a hneď bolo jasné kam pôjdeme. Samozrejme, že hneď na ten najkrajší, teda „number one“.

Mandarfen parkovisko pod Pitztalom

Mandarfen parkovisko pod Pitztalom

Wildspitze (3 774 m. n. m.) je najvyšší štít Rakúska vzdialený od Banskej Bystrice, odkiaľ sme vyrazili, riadny kus cesty. Nedá mi nespomenúť celú časovú postupnosť toho, ako sme sa tam dostali. Po veľmi krátkej noci (nikto z nás extrémne dlho nespal, pretože sme mali všetci pracovné povinnosti) sme sa o 17.30 nalodili a šli do Sučian po karavan. Nakoľko máme super skúsenosti s www.prenajomkaravanov.sk,  tak pri našom rozhodovaní iná voľba ani neprichádzala do úvahy.TrasaSpísali sme dokumenty a už sme boli na ceste. Ako som spomenul, cieľ našej cesty sa nachádza dosť ďaleko a navyše karavanom sa to nedá valiť 130 km/h, preto sme až ráno o 8.20 šťastne dorazili do dedinky Mandarfen pod Pitztalský ľadovec. Naozaj sme toho veľa nepospali, ale počasie bolo také krásne, že sme sa naraňajkovali, pobalili a začala rozprávková cesta na vrchol Tirolska. Skialpový lístok, ktorý stál 29 eur, nám slúžil na to, aby sme sa zo zeleného rozkvitnutého sveta dostali 1 000 výškových metrov podzemnou zubačkou do krajiny ľadu a snehu. Po zjazdovke sme sa trošku zošuchli do kotliny, kde už bola panenská príroda a tenká predšliapaná cestička. Zvolili sme dlhší, ale zato ľahší variant a kráčali snehovou nádherou. Bol fantastický slnečný deň, no keďže nemáme skúsenosti v takej výške, tak sme to trošku podcenili a aj nás pripieklo. Jožko má ešte hádam doteraz brucho ružové ako prasiatko. Isto poznáte zábery z Himalájí, kde majú kyslíkové masky a ťažko sa im kráča z tábora do tábora. Teraz už aj my vieme, že to má niečo do seba. Približne 80 výškových metrov pod vrcholom prišla kríza, začala sa malátnosť, točenie hlavy, dehydratácia – prvé príznaky hypoxie. Hecovačky boli kadejaké, ale nakoniec zvíťazil rozum a na vrchol sme napokon všetci nevyšli. Predsa len to bola naša prvá skúsenosť v takej výške, navyše sme skoro noc a pol prebdeli, tak sme sa rozhodli neriskovať.

Vrcholová Wildspitze

Vrcholová Wildspitze

Vrchol bol fantastický, výhľady neskutočné, fotka a video len ťažko ukážu eufóriu tohto momentu. Človiečik sa cíti strašne maličký v takejto nádhere. Boli sme tam iba my a hory.

Cesta na Wildspitze

Cesta na Wildspitze

Začala cesta dolu, 10 cm prašanu a fantasticky dlhý „freeride“ až do doliny. Všetko bolo v pohode až do momentu, než sme si začali uvedomovať, že sme sa na vrchole a kvôli problémom zdržali, a teda že nestihneme zubačku smerom dolu. V tej eufórii sme to však nebrali nejako vážne, až dovtedy, keď sme museli odopnúť lyže a po blate v lyžiarkach šliapať asi 3 hodiny, dehydrovaní a vyčerpaní, nazad ku karavanu. Po príchode sme sa najedli, zaľahli a spali.

Strastiplná cesta dolu

Strastiplná cesta dolu

Zobudili sme sa do krásneho rána a vyštartovali na cestu do Innsbrucku. Krásne olympijské mestečko nás očarilo vyhliadkami a skvelou atmosférou. Pokračovali sme ďalej na druhý ľadovec, na Stubai. Ako sme sa blížili do cieľa, všimli sme si, že nás vítajú dva české karavany. Super, na parkovisku sme neboli sami. Obávali sme sa ako to bude s kempovaním, lebo je to tam zakázané, ale Česi nás ubezpečili, že tam už chodia 10 rokov a všetko v pohode, len si nemáme vyťahovať pätky a viditeľne sa utáborovať. My sme samozrejme vytiahli gril a „nenápadne“ sme dymili do celej doliny. Ráno nás privítalo nie najkrajšie počasie, no keďže sme si nechceli opäť kupovať lístok, tak sme sa vybrali s lyžami na chrbtoch z Mutterbergu (1 750 m. n. m.) na  Mittlestation Fernau (2 300 m. n. m.). Prevýšenie nebolo strašné, ale zato intenzívne na takom krátkom úseku. Kým sme šli peši, bola to pohodka, ale posledný úsek bol dosť ťažký a asi 150 metrov od nás sme videli padať lavínu.  Sneh bol ťažký, mokrý a bolo na ňom vidieť, že sa na niektorých úsekoch trhá celé pole. My sme však zaťali zuby a šli ďalej. Asi v strede cesty sa Jožko zranil, tak sme zaimprovizovali s elastickým obväzom, zastavili krvácanie a konečne sme spotení ako myši vyšli na Dresdner hutte. Čakal nás ešte riadny kus cesty a nejako nám to časovo nevychádzalo. Neverili sme, že to stihneme vyšliapať až hore, preto sme sa spýtali vlekára na cenu lístka. Ten sa iba usmial a v pohode nás pustil cez turniket zadarmo. A tak sme sa spokojní a vysmiati vyviezli v kabínke až na vrchol. Stubai je fantastický tým, že hore nie sú turnikety, teda ak sa niekto dostane svojpomocne na Eisgrat (2 700 m. n. m), má lyžovanie zadara. Tak sme sa do sýtosti polyžovali a tento raz sme si dali záležať na tom, aby sme stihli poslednú kabínku dolu.Po úžasnom lyžovaní sme sa najedli a trošku si oddýchli, pretože už na nás čakal Salzburg. Blízko centra bolo nemožné nájsť parkovanie pre karavan, tak sme to skúsili na okraji pri Bille. Bola sobota, a keďže v nedeľu sú takéto obchody v Rakúsku zatvorené, nemuseli sme sa báť. Vedeli sme, že nás čaká prechádzka do centra dlhá asi 4 km. Večerný Salzburg bol nádherný a ešte krajší s naším „kamarátom“ Jackom Danielsom, ktorý nás povodil po rôznych podnikoch. Ráno sme sa vybrali do mesta ešte raz, no tento krát sme už pre istotu šli autom, ale s odopnutým karavanom. V meste sme si dali kávičku, kúpili posledné suveníry a fičali do Sučian odniesť karavan. Cestou sme prežívali hektický zápas Slovensko vs. Rusko a približne o 22.00 sme boli síce unavení, ale spokojní späť v Banskej Bystrici.

Napísal: Mgr. Ján Krafčík PhD.

Skialp trip na Obertauern s karavanom

Všetko sa začalo pred monitorom môjho notebooku, keď som niekoľko dní prehľadával vševediaci internet. S chalanmi sme už dávno chceli vyskúšať aj nejaké iné zjazdovky ako Chopok, Skalku alebo Šachtičky, preto sme si povedali, že tento krát vyskúšame Rakúsko. Je to bašta pre lyžiarov a skialpinistov, takže voľba tejto lyžiarskej veľmoci bola jasná. Destináciu sme mali vybranú, no dilemou sa stal výber strediska. Hľadali sme najmä podľa kilometrov tak, aby to nebolo veľmi ďaleko, ale zase ani veľmi blízko. Čakala nás totiž netradičná cesta – karavanom v zime.

 

náš parkovací flek

Napokon sme si vybrali Obertauern, krásne stredisko pod Salzburgom. Boli sme nadšení a všetkým naokolo sme sa svojim výletom chválili. Našich známych však idea cesty karavanom príliš nenadchla a iba krútili hlavami, že nie sme normálni. Nám to ale prišlo ako super dobrodružstvo. Kamarát Karol našiel na internete stránku s karavanmi (www.prenajomkaravanov.sk), ktorej ponuka bola najlepšia spomedzi všetkých dostupných. Rozhodnutie bolo veľmi rýchle a hneď sme si prenájom karavanu začali aj vybavovať. Tento dopravný prostriedok bol pre nás veľkou neznámou, takže sme vôbec netušili, čo nás čaká. Na naše veľké prekvapenie to bolo niečo úžasné.

Výhľad z okienka karavanu

Patríme medzi chlapcov, ktorí sú zvyknutý na kadejaké podmienky, spanie pod širákom či v stane, dokonca aj v chate plnej myší, preto pre nás karavan predstavoval naozaj luxusné ubytovanie.

Zdolaný prvý vrchol

Na cestu sme si vzali dve plynové bomby, čo sa neskôr ukázalo ako veľmi dobrý ťah, keďže nám jedna po ceste akosi primrzla. Po dohode sme si ešte priplatili elektrocentrálu na nabíjanie technologických vymožeností a svetla v karavane.

raňajky šampionov

Prišiel deň „D“ a po dôkladnom zbelení sme v stredu večer dorazili do Sučian. Spísali sme potrebné papiere, vyskúšali sme všetky veci a príslušenstvo potrebné na prevádzku a už sme fičali do Rakúska, smer Obertauern. Po ceste sme sa ešte nezabudli zastaviť na nákup, aby sme mali čo jesť a na výlete neumreli hladom. Keď sme okolo štvrtej nadránom dorazili do cieľa našej cesty, čakalo nás menšie prekvapenie. Parkovisko bolo skoro prázdne, až na tri karavany, ktoré boli rozhodené každý v inom rohu, takže sme si mohli spokojne vybrať naše „stanové“ miestečko. Ráno na nás čakala „dychberúca“ scenéria.

chytáme bronz

 

Všade vôkol zasnežené hory, krásne slniečko, jednoducho sme sa ocitli v lyžiarskom raji. Dobrodružstvo sa mohlo začať. Rýchlo sme sa vybalili, vytiahli lyže, nalepili pásy a už sme boli na polceste k vrcholu. Podarilo sa nám „vychytať“ super termín, keďže malo byť celé štyri dni úplne jasné počasie.

siahli sme si na dno síl

 

Sme iba začiatočníci, preto sme sa rozhodli, že do voľného terénu radšej nepôjdeme. Šliapali sme po zjazdovkách, slniečko pripekalo, takže sme po krátkej chvíli boli opálení tak, akoby sme si užívali na dovolenke pri mori. Slniečko sme si vychutnávali plnými dúškami. Okoloidúci lyžiari z nás mali šou a našli sa aj takí, ktorí si nás fotili ako kamzíky v Tatrách. Hneď prvý deň sme vyšli na najvyšší, pre skialpinistu dostupný, vrchol Obertauernu, Gamsleitenspitze (2357 m. n. m).

Gamsleitenspitze (2357 m. n. m)

Gamsleitenspitze (2357 m. n. m)

Bolo to dosť náročné, lebo sme si vybrali cestu vedúcu po čiernej zjazdovke. Bola to výzva, ktorú sme všetci zvládli. Ďalšia výzva prišla v momente, keď sa ohlásila nutnosť osobnej hygieny. Keďže sme nechceli teplú sprchu (to by pre nás nebolo dobrodružstvo), našli sme si malé jazierko hneď vedľa parkoviska, v ktorom sme sa podvečer s radosťou a nadšením vyčvachtali. Ľudia, ktorí si balili posledné veci do áut na nás len nechápavo pozerali. Čo už, boli sme pre nich banda Slovákov kúpajúcich sa v ľadovej vode.  Ďalší deň bol scenár podobný, jediný rozdiel bol v tom, že sme išli na vedľajší kopec.

posledné metre k vrcholu

posledné metre k vrcholu

 

Tam sme si na terase horskej chaty užívali slniečko. Prišiel večer a my sme šli na prieskum spoločenského života v mestečku. Našli sme totálne plný bar, kde sme sa zabavili a cestou k autu sme na merači rýchlosti, ktorý sa nachádzal na ulici, búrali rýchlostné rekordy. V sobotu sme si nechali poradiť a na odporúčanie jedného českého páru sme navštívili asi 20 kilometrov vzdialené wellness centrum. To množstvo sáun, výriviek a bazénov sa nedá ani spočítať.

porovnanie dlžok s kamionom

A tak sme sa pred posledným dňom v rakúskom lyžiarskom stredisku poriadne zrelaxovali. Prišla nedeľa a my sme sa museli začať chystať domov. Absolútne sa nám nechcelo, ale povinnosti volali, a tak sme napokon po štyroch úžasných dňoch vyrazili domov. Do Sučian sme prišli okolo deviatej večer, všetko sme odovzdali, ale predsa len nám zostalo niečo, čo sa vrátiť nedá. Sú to naše fantastické spomienky a zážitky.

Cez veľkonočné prázdniny nás čaká ďalšie dobrodružstvo, keďže nás to poriadne chytilo za srdce. Vrelo môžeme tento druh turistiky odporučiť všetkým podobne založeným športovým nadšencom.

Karavanom na Pohodu

Mám rád festival Bažant Pohoda. Ako som sa začal holiť, nevynechal som snáď ani jeden ročník. Aj moja manželka mi to toleruje, ba čo viac, odkedy sa poznáme, chodíme na Pohodu spolu. Aj keď sme duchom stále mladí, máme už svoje predstavy o pohodlí.

V karavanovom mestecku na Pohode

Jedna vec je byť neskoro do noci na koncerte, to zvládame v pohode. Ale po koncerte ísť spať do stanu, tlačiť sa v spoločných umyvárňach a sprchách, to už nie je nič pre nás. A tak sme sa rozhodli, že to zmeníme. Nie, na Pohodu neprestaneme chodiť, to veru nie, len si na nej urobíme svoju osobnú pohodu. Preto sme sa rozhodli, že tohto roku prídeme na Pohodu v karavane. Toto je náš príbeh Pohody 2014.

A už bývame

Pondelok 7. 7. 2014

S manželkou sme zbalili najnutnejšie veci na týždeň – nejaké to oblečenie, zubné kefky, holenie, uterák. Viac ani netreba. Sadáme do auta a vyrážame do Sučian v martinskom okrese, kde si požičiame karavan. Absolvujeme krátke zaškolenie, preberieme vybavenie (je tu takmer všetko, čo potrebujeme na kempovanie, preto sme brali tak málo vecí z domu). Ja si vyskúšam cúvanie s karavanom. Po niekoľkých pokusoch mi to už celkom ide, ale cúvať s ním niekde v hustej mestskej premávke by som veru nechcel. Do Pohody zostáva ešte niekoľko dní, tak sme sa rozhodli, že ich aktívne využijeme. S manželkou máme spoločnú záľubu nielen v koncertoch a festivaloch, ale milujeme aj hory. Takže naša prvá zástavka bude autokemping Manín a pred kultúrnym zážitkom dáme zabrať aj našim telám. Najrýchlejšia cesta by bola cez Žilinu a potom po diaľnici, ale tú sme hneď zavrhli. Diaľnica nie je nič pre nás. My radšej pôjdeme cestami II. triedy aby sme viac videli z krás Slovenska. Takže v Martine odbočujeme na juh a vydávame sa smerom na Prievidzu, ale v Nitrianskom Pravne odbočujeme doprava a cez Kľačno pokračujeme na horský priechod Fačkovské sedlo. V Rajci odbočujeme na Považskú Bystricu. Počas cesty sa kocháme krásami Slovenska, ktoré by sme z diaľnice určite nevideli. Neskoro popoludní prichádzame do autokempingu Manín. Odstavujeme karavan a ideme na nákup potravín. Potom si urobíme si ľahkú večeru a užívame si pohodu v malom domčeku na dvoch kolesách.

Autokemp Manín

Autokemp Manín

 

 

 

Utorok 8. 7. 2014

Po raňajkách obliekame turistické oblečenie, obúvame vibrami a vydávame sa na túru obdivovať krásy Manínskej tiesňavy. Hneď za autokempingom začína turistický chodník. Prešli sme približne 15km nádhernou prírodnou scenériou. Doteraz mám v pamäti nádherný výhľad, ktorý sa nám naskytol pri výstupe na hlavný vrchol Manína. Viditeľnosť bola ideálna a my sme videli Súľovské skaly, Martinské Hole a aj Krivánsku Malú Fatru. Podvečer prichádzame do autokempingu, síce unavení ale spokojní s pekne prežitým dňom. Plnými dúškami si vychutnávame pohodlie karavanu.

Prechadzka cez Manínsku tiesňavu

Prechádzka cez Manínsku tiesňavu

Streda 9. 7. 2014

Včerajšia túra nám dala zabrať, preto si dnes naordinujeme niečo ľahšie. Karavan nechávame v kempingu a autom sa vydávame do Súľova, kde odstavujeme auto a my sa vydávame na, oproti včerajšku, kratšiu túru k Súľovským skalám a k zrúcanine Súľovského hradu. Poobede sa vraciame do autokempingu. Zajtra nás už čaká Pohoda, preto oddychujeme a relaxujeme, tešíme sa kultúrny zážitok.

Suľovske skaly

Súľovské skaly

Osprchovany a čisty

Štvrtok 10. 7. 2014

Dnes sme si dopriali dlhý ranný spánok, v predtuche, že tak skoro sa poriadne nevyspíme. Krátko po obede opúšťame kemping a vydávame sa do Trenčína. V areáli letiska parkujeme pri ďalších karavanoch, dáme si malé občerstvenie a tešíme sa na večerný program (hlavne na 3D show skupiny Kraftwerk). A tiež nás teší to, že po programe sa vrátime do nášho domčeka na dvoch kolesách, kde nás bude čakať sprcha a pohodlné postele.

Zábava v plnom prúde
Super! 3D projekcia

3D projekcia

Piatok 11. 7. 2014

Dnes nás bol navštíviť syn so svojou partiou. Nehovoria síce nič, ale vidíme na nich, že nám náš karavan a pohodlie v ňom závidia. Sami bývajú v stanoch neďaleko. V priebehu dňa nás nezaskočili ani dve búrky, ktoré sa prehnali nad areálom – my sme boli dokonale v suchu! Večer opäť vyrážame na koncerty, dnes tak skoro veru nepôjdeme spať, už sa teším na Travis, ale aj slovenský Korben Dallas.

Mladi nas prišli pozrieť

Prišli nás pozrieť naši mladí

Trošku sa občerstviť a možme vyrazit

Sobota 12. 7. 2014

Posledná noc Pohody, únava sa už prejavuje, ale vďaka karavanu ju dobre znášame. Parafrázujúc istú reklamu: „Požičať si karaván – 40€ na deň, lístok na Pohodu – 59€, mať osobnú pohodu – na nezaplatenie!“ Ťahákom dnešného večera bude rocková skupina Suede, manželka ma určite dotiahne na Janu Kirschnerovú.

Unaveny ale štastný...

Unavení ale šťastní…

 Nedeľa 13. 7. 2014

Po krátkom spánku niečo zjeme a odchádzame smer Turčianska záhradka. Diaľnicu opäť ignorujeme, volíme trasu cez Prievidzu, Handlovú, Žiar nad Hronom, Kremnicu a Turčianske Teplice, kde nás vyhrká neslávne známy “tankodrom”. Rýchlo odbočujeme na cestu SNP a cez obce Mošovce, Blatnica, Necpaly, Sklabiňa a Turčianska Štiavnička podvečer prichádzame do Sučian, kde vraciame karavan. Hneď sme si sľúbili, že budúci rok si to zopakujeme. Akurát výlety pred Pohodou si tentoraz naplánujeme niekde inde, veď na Slovensku je toľko krásnych miest. Čo takto Slovenský raj? Alebo Liptov? Ani Zemplínska Šírava by nebola zlá… Veď mi niečo vymyslíme – máme na to celý rok.