Tento rok sme sa rozhodli, že skúsime niečo nové, rozhodli sme sa teda pre úplne iný druh dovolenky, ako sme doteraz zažili, či boli zvyknutí a to bol karavaning. Chceli sme na vlastnej koži vyskúšať, aký je to pocit byť každý deň na inom mieste, zobúdzať sa a zaspávať tam, kde my chceme. A tu sa začal písať náš príbeh, nové dobrodružstvo…

Náš dobrý priateľ google nás presmeroval na stránku OKKARAVANY, kde sme si vybrali náš pojazdný ,,dom,, a tým sa mohla začať najlepšia dovolenka.

Požičali sme si karavan FIAT TRAVELLED 500. Musím dodať, že bol v 100% stave, nezlyhal ani raz a parádne slúžil počas našej dlhej cesty. Karavan bol priestranný a neobmedzoval nás v žiadnom smere. Najväčšia radosť prišla, keď nám prenajímateľ oznámil, že je dog friendly a my sme si mohli nášho miláčika zobrať so sebou <3 Teda v plnom osadenstve sme vyrazili na cestu….

Zo Sučian sme plánovali čo najrýchlejší presun do Francúzska. Vyrazili sme navečer okolo piatej, išli sme cez Rakúsko, Nemecko a Švajčiarsko. Spomenuté krajiny sme prešli naozaj rýchlo, ale môžem povedať, že sú všetky neuveriteľne krásne. Týčia sa malebnou prírodou, vysokými rozľahlými kopcami a čo nás v tej chvíli zaujímalo najviac  sú super dialnice. Naša prvá zastávka bola vo Francúzsku v meste zvanom SCHORT S HOSSEGOR.

Hossegor je malé surférske mestečko, ktoré sa dá povedať, že žije len v lete. Je tam nekonečne dlhá pláž. Teplota vody bola veľmi príjemná – 22 stupňov.  Na pláži sa nachádza niekoľko nádherne vymaľovaných vojnových bunkrov. V meste sa môžete prechádzať po kúzelnom parku a cez drevené mólo sa dostanete do centra. V skutku krásna prechádzka ….veď posúďte sami

S karavanom tu môžete prespať v campe – noc stojí 15 eur, ale dá sa to vyriešiť aj na punkáčov a spať na parkovisku, či v pokojnejších uličkách ďalej od centra. Tak sme my spali 5 nocí a všetko bolo v poriadku.

Aj tak, vraj v najhoršom prídu policajti, zaklopú vám na okienko a max. povedia, aby ste odišli preč – keďže to tam majú zakázané. Avšak, musíme podotknúť, že my sme boli v septembri, tak už to bolo všetkým jedno… sezóna sa blížila ku koncu.

Vo Francúzsku sme si pozreli mestá Bayone a Biaritz. V Biaritz sme sa šli kúpať na centrálnu pláž medzi historickými budovami a pešou zónou, malo to svoje čaro a zanechalo to v nás dojem.

V meste Bayone sme sa zamerali na užšie centrum. Sú tam zaujímavé budovy, ktoré sú postavené nakrivo a popri nich ide rieka, kde sa môžete plaviť na člnku. Avšak ak sa rozhodnete, že pôjdete týmto typom dopravy prídete o všetky pochutinky ktoré Bayone ponúka od perfektnej čokolády, suvenírov až po neuveriteľné prosciutto ktoré vám na ochutnávku nakrájajú do kornútku ako zmrzlinu…. mňam … takúto ochutnávku vrelo doporučujem.

Na záver ku Francúzsku. Jeho negatívá by sme zhrnuli nasledovne, je predražené pre našincov (pre predstavu pivo=6€), ale opäť sa to dá vyriešiť lacnejšie ak si budete variť sami a nakupovať v supermarkete.

Čo nám prekážalo boli ľudia, sú nepríjemní, namyslení a odmietajú s Vami hovoriť inak ako po francúzsky. My sme tam boli s rodinou, tak sme to mali trocha iné. Zobrali nás na miesta, kde bol opak pravdou.

Po vyprázdnení peňaženky sme mohli vyraziť ďalej do Španielska. Keďže sme dorazili v noci, tak sme zastavili niekde mimo cesty, kde boli ďalšie dva karavany. Bola tam taká tma, že sme nič nevideli a aj počasie bolo upršané a chladné. Rozhodli sme sa ísť rovno spať s myšlienkou, že uvidíme ako ráno ďalej. Keď sme vstali bolo stále zamračené, ale to nám v tej chvíli vôbec nevadilo, naskytol sa nám totiž najkrajší výhľad na oceán a na dedinku, ktorá bola stratená, niekde na konci sveta.

Napriek kráse, ktorá sa nám zobrazila, verdikt bol jasný, ideme za krajším počasím. Slnko nás pritiahlo až do mesta La Luna, kde je známa pláž Sintra.

Sintra nám ponúkla ranný Manchester a to doslova. Dokonale upravená pláž, popri nej promenáda…. Tu sme sa však nezdržali, keďže pláže v Španielsku nie sú prípustné pre psíkov. Siestu na pláži sme nahradili prechádzkou a spoznávaním okolia.

Objavili sme umeleckú cestičku, ktorej súčasťou boli všelijaké zástavy, sochy, lodné reťaze a niekoľko neskutočných výhľadov… no viď fotky – úžasné miesto.

Po dlhej prechádzke nám vyhladlo, tak sme išli do karavanu….Tam sa nám udiala prvá nehoda, ktorú si človek pri prvej jazde obytným vozom neuvedomí… Položili sme si sklenené poháre nad umývadlo, pod ktorým bolo kalené sklo, samozrejme hneď rozbité. Čiže warring od nás pre vás? Sklené a ťažké veci dávajte dole a ušetríte si nejaké peniažky. No nevadí….to bola malá nepríjemnosť. Najedli sme sa na obrovskej lúke, všetci traja, ako rodina a mohli sme opäť vyraziť na cestu.

Náš ďalší point bol veľkomesto A Coruna. Dorazili sme neskoro večer, veľa sme vtedy nevideli, no našťastie bol parking pri soche Herkulesa, pod obrovským stromom bezproblémový .

Ráno sme sa zobúdzali nadšení do neznámeho. Počasie nebolo najpríjemnejšie, dokonca by sme v tento deň prijali aj hrubú bundu. Napriek tomu sme obaja po zhliadnutí A Coruny usúdili, že toto miesto nás zasiahlo a musíme tu jednoznačne ostať dlhšie. Každé slovo je práve strata času, tak posúďte sami po zhliadnutí fotiek…

Na každom kúsku boli lavičky a stoly kde môžete odpočívať a vychutnať si tú neuveriteľnú atmosféru a pokoj. Na tomto mieste zastane čas a uvedomíte si čo je skutočná krása života. Avšak, keďže ani toto nebol náš cieľ, pomerne rýchlo sme sa rozhodli zdvihnúť kotvy.

Náš nový cieľ bolo opäť väčšie mesto menom Vigo.

Do Viga sme stihli doraziť pred západom slnka. Našli sme si parking asi 20 metrov od oceánu a pozreli sme si najlepší večerný film, aký sa Vám naskytne na takejto ceste. Západ slnka bola krása, ktorá sa ťažko opisuje a zasiahne Vás do hĺbky.

Nevedeli sme sa dočkať rána, kedy si sadneme na pláž a vychutnáme si pekné počasie a kľud. Hneď ako sme vkročili na pláž, už nás otáčali policajti, že pes je zakázaný skoro všade. Po tejto skúsenosti sme sa rozhodli ísť rovno do Portugalska, kde vieme, že so psíkom nie je nikde problém.

V Portugalsku sme boli piaty rok za sebou a už teraz vieme, že tu budeme aj ďalší rok. Táto krajina nás úúúplne pohltila. Opantala nás svojou, krásou, pokojom, cenou, národom a nekonečnými možnosťami, ktoré ponúka. Každý si tu nájde svoje, či už pokojné lagúny, obrovské vlny, turistiku, prírodu, korkové, či olivové háje.

Ako prvé Portugalské miestečko navštevujeme dedinku Nigrán, bezproblémové parkovanie pri pláži nám prišlo veľmi vhod. Tu neexistuje totiž zákon na kempovanie, teda kde prídete, tam ste doma.

Celý deň sme strávili na pláži, kde bola malá teplá lagúna v ktorej sme sa vykúpali, najviac si to užil Bender.

V Portugalsku to už bol úplne iný pocit. Tu sa mohli začať naše bezproblémové medové týždne. Ľudia zlatí, milovníci zvieratiek, ani náš pittbull Bender nebol pre nikoho nepriateľom. Nikto tu nič nerieši, každý tu je sám sebou a šťastný.  Po dlhých cestách, ktoré sme prešli, sme sa konečne mohli kúpať v oceáne a spať na pláži v kľude bez toho, aby niekto niečo hovoril alebo riešil.

Jediné negatíva Portugalska (pre vačšinu ľudí) ako sme už spomínali, sú teplota vody a chladné večere. Oceán má 15,8 stupňa takže to je dosť osviežujúce kúpanie. My sme sa buď otužovali alebo sme to vyriešili neoprenom.  V noci bolo síce chladno, teda keď zapadlo slnko, to už bolo aj na teplejšiu bundu, avšak nám to vyhovuje, lebo v noci sa aspoň lepšie spí.

Táto krajina má po celom svojom pobreží piesočnaté pláže dlhé od nevidím do nevidím a väčšinou ľudí spočítate na jednej ruke. Keď sme tu boli prvýkrát a boli sme na pláži sami, boli sme presvedčení, že niečo nie je v poriadku…. teraz už vieme, že všetko je v najväčšom poriadku a chvalabohu, že ľudí odrádza studená voda a chladný večer. Vďaka tomu si tu my môžeme užiť samotu a pokoj.

Vráťme sa k našej ceste….

Každý deň sme prešli cca 50 km a vyberali sme len tie najkrajšie miesta . Išli sme po úplnom vidieku kde nebolo naozaj nič. Kde tu nejaká malá dedinka a všade navôkol príroda. Žiaľ nezapísali sme si názvy dediniek, užívali sme si nič nerobenie, teda pripájame aspoň párt fotiek pre ukážku, pred naším ďalším cieľom – PORTO.

V Porte sme strávili celý deň, prešli sme sa po promenáde. Bola to prechádzka maľovaným mestečkom, ktoré má dve strany predelené riekou Rio Douro. Bohatú históriu v Porte vidno doslova na každom kroku. Monumentálna architektúra svedčí o bývalom bohatstve, za ktoré mesto vďačilo najmä obchodu. Vysoké budovy a mix rôznych architektonických štýlov spolu s kopcovitým terénom vytvárajú neopakovateľnú atmosféru. Tú krásne dopĺňajú všadeprítomné azulejos – glazované keramické kachličky, ktoré sa stali typickým prvkom portugalskej architektúry. Zdobia mnohé budovy vrátane kostolov, palácov, či železničnej stanice. Najvýznamnejšie architektonické pamiatky sú sústredené v strede mesta, nazývanom Ribeira a jeho blízkom okolí. Toto historické centrum bolo zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Táto prechádzka po Porte nám zabrala skoro celý deň. Úplne vyčerpaní sme sa rozhodli pohnúť sa ďalej a nájsť nejaké pekné miesto pri pláži.

Tentokrát sme zostali v Peniche.

V Peniche je veľa surfových pláži a koná sa tu svetový pohár v surfe. V tomto meste bolo veľa mladých, ktorí vyhľadávali surfing. Mesto žilo celý deň a večer tu sú často live koncerty miestnych kapiel. V Peniche sme objavili parádne vybavené nákupné centrum Intermarche (neskôr sme zistili že to malo každé intermarche), no a tu mali komplet servis pre karavan. Oprali sme si tu všetko špinavé – hneď vedľa pračky je sušička tak sme rovno aj vysušili veci, doplnili sme vodu, vyprázdnili wc a mohli vyraziť ďalej.

Náš ďalší point bolo mesto Nazare, kde sa tvorí najväčšia vlna (33m) a nejaký blázni ju dokonca aj jazdia…

Viď. foto vĺn ktoré sa tu každoročne vytvárajú.

My sme šťastie na takéto vlny nemali, že by sme to videli na vlastné oči, dokonca mám pocit, že sme jedny z mála, ktorí zažili takto pokojný oceán.

Navštívili sme tu surfové múzeum, kde vysvetľujú ako je možné, že sa na práve tomto mieste vytvárajú tak obrovské vlny. Toto múzeum  je na kúzelnom mieste s výhľadovým majákom.

Naša ďalšia zastávka bolo hlavné mesto Portugalska Lisabon. Hovorí sa, že sa tu nechodí, ale prechádza a nepozerá, ale sníva. Najlepšie to ide odskúšať, keď zabudnete na mapy, turistických sprievodcov a necháte sa pohltiť amosférou mesta, ktoré ešte stále dýcha dobou slávnych námorníkov.

Nejeden turista zostane v pomykove, keď postrehne Most 25. apríla a sochu Krista. A že si ich všimne, je isté. Chvíľu možno zaváha, či nestojí pri slávnom Golden Gate Bridge v San Franciscu alebo pod Corcovadom v Riu. Nie, nestojí, díva sa na lisabonské dominanty. Ani Lisabon nie je dokonalý, tiež má svoje ošarpané, zanedbané štvrte. Nie je všade poriadok a čisto. Práve to však dodáva mestu na rieke Tajo výnimočné čaro. Žiaľ, zopár miest sme nefotili kvôli večne vybitému telefónu.

Z Lisabonu sme vyrazili okolo 16:00, rozhodli sme sa po ceste zastaviť a pozrieť Sintru.

Sintra je jedno z najvýznamnejších pamiatkových oblastí Portugalska. Je to čarovné miesto. Nachádza sa tu viacero zámkov, hradov, výhľad na Lisabon, všade lesy a cítite sa doslova ako v rozprávke.

Karavanom sa dostanete skoro úplne všade. Sú tam parkoviská, takže sa nemusíte vôbec obávať.

Večer sme vyrazili do Sines, kde sme aj prenocovali. Boli sme pri rafinérii, kde sme z pláže sledovali najväčšie lode sveta ako prichádzajú a odchádzajú. Poviem vám, stojí to zato. Na jednej strane sú krásne dlhé pláže s jemným pieskom a na druhej máte obrovskú rafinériu. Všade môžete parkovať hneď pri pláži.

Každý deň sme grilovali na inej pláži ryby, ktoré dostanete úplne najčerstvejšie všade v obchode. Portugalci majú veľmi kvalitné, chutné potraviny a cenovo sú ako u nás.

Išli sme dole smerom na juh do Aljezur. Tam chodíme každý rok. Po ceste sme mali niekoľko nádherných zastávok. Viď foto..

Dorazili sme do Aljezur, je to naše najobľúbenejšie miesto. Toto bol náš cieľ. V okolí 13 km sú tri luxusné pláže a to Monte Clerigo, Ariffana, Amoreira.

Pre nás so psíkom je stvorená práve Amoreira. Toto miesto je jedno z našich najobľúbenejších, práve sa sem vraciame už piaty rok. Praia da Amoreira leží 9 km severozápadne od Aljezuru na severnej časti rieky Ribeira de Aljezur. Nie je určená pre všetkých, pretože tu často bývajú výrazné vlny. Milovníci surfovania si však prídu na svoje. V okolí je len reštaurácia. Dá sa sem prísť len z dvoch strán. Nám to vychádzalo väčšinou z tej, na ktorej sme museli preplávať lagúnu. Zvykne v nej byť byt dosť silný prúd keď ju nevychytáte v správnom čase, čiže keď je odliv. Na tejto pláži máme pocit, že patrí len nám, pretože v septembri tu je zvyčajne max 5 ľudí. A pri šťastí aké sme mali my sa vám pri západe slnka poskytne pohľad na delfínov, to je klišé , čo? 😀

Keď ste už tu v okolí Aljezur nikam nechoďte, je tu najlepšie. V okolí sa oplatí navštíviť  mesto Sagres a Lagos.

Po mesiaci strávenom s mojou najmilšou ženičkou a psíkom v karavane po cestách Francúzska, Španielska a Portugalska, môžeme povedať, že to bola tá najlepšia dovolenka, akú sme v živote zažili.

Odporúčame vrelo každému! Toľko nádherných miest, neobmedzených možností sa Vám na takejto ceste naskytne len práve vďaka karavanu. Ak ste doteraz váhali či ísť letecky alebo karavanom NEVÁHAJTE! Nie je nič lepšie. Idete kam chcete, kedy chcete, ste s kým chcete. Neobmedzujte sa jedným miestom.

Cestu domov sme dali za 36 hodín so 4 hodinovou pauzou. Bolo to namáhavé, ale keďže sme vedeli, že domov sa vraciame do zimy, snažili sme sa predĺžiť pobyt do poslednej chvíle.

Spolu sme prešli 8000 km .

Autor: Erika Vlahyova s manželom

Cela foto galéria: