Skialpový výlet na Wildspitze s karavanom

Napísané 8. júna 2015 , autor: Lamoš Rastislav

Každé plánovanie alebo proces tvorenia a učenia sa začína od jednoduchšieho k tomu zložitejšiemu. Je to správne, lebo človek sa na od základov učí, napreduje. My sme to však zase poňali úplne inak. Náhodou som naďabil na článok 10 top skialpových vrcholov, a hneď bolo jasné kam pôjdeme. Samozrejme, že hneď na ten najkrajší, teda „number one“.

Mandarfen parkovisko pod Pitztalom

Wildspitze (3 774 m. n. m.) je najvyšší štít Rakúska vzdialený od Banskej Bystrice, odkiaľ sme vyrazili, riadny kus cesty. Nedá mi nespomenúť celú časovú postupnosť toho, ako sme sa tam dostali. Po veľmi krátkej noci (nikto z nás extrémne dlho nespal, pretože sme mali všetci pracovné povinnosti) sme sa o 17.30 nalodili a šli do Sučian po karavan. Nakoľko máme super skúsenosti s www.prenajomkaravanov.sk, tak pri našom rozhodovaní iná voľba ani neprichádzala do úvahy.Spísali sme dokumenty a už sme boli na ceste. Ako som spomenul, cieľ našej cesty sa nachádza dosť ďaleko a navyše karavanom sa to nedá valiť 130 km/h, preto sme až ráno o 8.20 šťastne dorazili do dedinky Mandarfen pod Pitztalský ľadovec. Naozaj sme toho veľa nepospali, ale počasie bolo také krásne, že sme sa naraňajkovali, pobalili a začala rozprávková cesta na vrchol Tirolska. Skialpový lístok, ktorý stál 29 eur, nám slúžil na to, aby sme sa zo zeleného rozkvitnutého sveta dostali 1 000 výškových metrov podzemnou zubačkou do krajiny ľadu a snehu. Po zjazdovke sme sa trošku zošuchli do kotliny, kde už bola panenská príroda a tenká predšliapaná cestička. Zvolili sme dlhší, ale zato ľahší variant a kráčali snehovou nádherou. Bol fantastický slnečný deň, no keďže nemáme skúsenosti v takej výške, tak sme to trošku podcenili a aj nás pripieklo. Jožko má ešte hádam doteraz brucho ružové ako prasiatko. Isto poznáte zábery z Himalájí, kde majú kyslíkové masky a ťažko sa im kráča z tábora do tábora. Teraz už aj my vieme, že to má niečo do seba. Približne 80 výškových metrov pod vrcholom prišla kríza, začala sa malátnosť, točenie hlavy, dehydratácia – prvé príznaky hypoxie. Hecovačky boli kadejaké, ale nakoniec zvíťazil rozum a na vrchol sme napokon všetci nevyšli. Predsa len to bola naša prvá skúsenosť v takej výške, navyše sme skoro noc a pol prebdeli, tak sme sa rozhodli neriskovať.

Vrcholová Wildspitze

Vrchol bol fantastický, výhľady neskutočné, fotka a video len ťažko ukážu eufóriu tohto momentu. Človiečik sa cíti strašne maličký v takejto nádhere. Boli sme tam iba my a hory.

Cesta na Wildspitze

Začala cesta dolu, 10 cm prašanu a fantasticky dlhý „freeride“ až do doliny. Všetko bolo v pohode až do momentu, než sme si začali uvedomovať, že sme sa na vrchole a kvôli problémom zdržali, a teda že nestihneme zubačku smerom dolu. V tej eufórii sme to však nebrali nejako vážne, až dovtedy, keď sme museli odopnúť lyže a po blate v lyžiarkach šliapať asi 3 hodiny, dehydrovaní a vyčerpaní, nazad ku karavanu. Po príchode sme sa najedli, zaľahli a spali.

Strastiplná cesta dolu

Zobudili sme sa do krásneho rána a vyštartovali na cestu do Innsbrucku. Krásne olympijské mestečko nás očarilo vyhliadkami a skvelou atmosférou. Pokračovali sme ďalej na druhý ľadovec, na Stubai. Ako sme sa blížili do cieľa, všimli sme si, že nás vítajú dva české karavany. Super, na parkovisku sme neboli sami. Obávali sme sa ako to bude s kempovaním, lebo je to tam zakázané, ale Česi nás ubezpečili, že tam už chodia 10 rokov a všetko v pohode, len si nemáme vyťahovať pätky a viditeľne sa utáborovať. My sme samozrejme vytiahli gril a „nenápadne“ sme dymili do celej doliny. Ráno nás privítalo nie najkrajšie počasie, no keďže sme si nechceli opäť kupovať lístok, tak sme sa vybrali s lyžami na chrbtoch z Mutterbergu (1 750 m. n. m.) na Mittlestation Fernau (2 300 m. n. m.). Prevýšenie nebolo strašné, ale zato intenzívne na takom krátkom úseku. Kým sme šli peši, bola to pohodka, ale posledný úsek bol dosť ťažký a asi 150 metrov od nás sme videli padať lavínu. Sneh bol ťažký, mokrý a bolo na ňom vidieť, že sa na niektorých úsekoch trhá celé pole. My sme však zaťali zuby a šli ďalej. Asi v strede cesty sa Jožko zranil, tak sme zaimprovizovali s elastickým obväzom, zastavili krvácanie a konečne sme spotení ako myši vyšli na Dresdner hutte. Čakal nás ešte riadny kus cesty a nejako nám to časovo nevychádzalo. Neverili sme, že to stihneme vyšliapať až hore, preto sme sa spýtali vlekára na cenu lístka. Ten sa iba usmial a v pohode nás pustil cez turniket zadarmo. A tak sme sa spokojní a vysmiati vyviezli v kabínke až na vrchol. Stubai je fantastický tým, že hore nie sú turnikety, teda ak sa niekto dostane svojpomocne na Eisgrat (2 700 m. n. m), má lyžovanie zadara. Tak sme sa do sýtosti polyžovali a tento raz sme si dali záležať na tom, aby sme stihli poslednú kabínku dolu.Po úžasnom lyžovaní sme sa najedli a trošku si oddýchli, pretože už na nás čakal Salzburg. Blízko centra bolo nemožné nájsť parkovanie pre karavan, tak sme to skúsili na okraji pri Bille. Bola sobota, a keďže v nedeľu sú takéto obchody v Rakúsku zatvorené, nemuseli sme sa báť. Vedeli sme, že nás čaká prechádzka do centra dlhá asi 4 km. Večerný Salzburg bol nádherný a ešte krajší s naším „kamarátom“ Jackom Danielsom, ktorý nás povodil po rôznych podnikoch. Ráno sme sa vybrali do mesta ešte raz, no tento krát sme už pre istotu šli autom, ale s odopnutým karavanom. V meste sme si dali kávičku, kúpili posledné suveníry a fičali do Sučian odniesť karavan. Cestou sme prežívali hektický zápas Slovensko vs. Rusko a približne o 22.00 sme boli síce unavení, ale spokojní späť v Banskej Bystrici.

: Zranenie na svahu

: Zostup do kotliny

: Rodný dom Mozarta

: Prehliadka Innsbrucku

: Plní energie pred výstupom

: Jožko kúsok od vrcholu

: Info a mapa

: Ivan v akcii

: Innsbruck chillin

: Srandičky na svahu

: Stubai Dresdner hutte 2308m

Napísal: Mgr. Ján Krafčík PhD.

Skialp trip na Obertauern s karavanom

Napísané 30. marca 2015 , autor: Lamoš Rastislav

Odpovedať

Všetko sa začalo pred monitorom môjho notebooku, keď som niekoľko dní prehľadával vševediaci internet. S chalanmi sme už dávno chceli vyskúšať aj nejaké iné zjazdovky ako Chopok, Skalku alebo Šachtičky, preto sme si povedali, že tento krát vyskúšame Rakúsko. Je to bašta pre lyžiarov a skialpinistov, takže voľba tejto lyžiarskej veľmoci bola jasná. Destináciu sme mali vybranú, no dilemou sa stal výber strediska. Hľadali sme najmä podľa kilometrov tak, aby to nebolo veľmi ďaleko, ale zase ani veľmi blízko. Čakala nás totiž netradičná cesta – karavanom v zime.

Napokon sme si vybrali Obertauern, krásne stredisko pod Salzburgom. Boli sme nadšení a všetkým naokolo sme sa svojim výletom chválili. Našich známych však idea cesty karavanom príliš nenadchla a iba krútili hlavami, že nie sme normálni. Nám to ale prišlo ako super dobrodružstvo. Kamarát Karol našiel na internete stránku s karavanmi (www.prenajomkaravanov.sk), ktorej ponuka bola najlepšia spomedzi všetkých dostupných. Rozhodnutie bolo veľmi rýchle a hneď sme si prenájom karavanu začali aj vybavovať. Tento dopravný prostriedok bol pre nás veľkou neznámou, takže sme vôbec netušili, čo nás čaká. Na naše veľké prekvapenie to bolo niečo úžasné.

Patríme medzi chlapcov, ktorí sú zvyknutý na kadejaké podmienky, spanie pod širákom či v stane, dokonca aj v chate plnej myší, preto pre nás karavan predstavoval naozaj luxusné ubytovanie.

Na cestu sme si vzali dve plynové bomby, čo sa neskôr ukázalo ako veľmi dobrý ťah, keďže nám jedna po ceste akosi primrzla. Po dohode sme si ešte priplatili elektrocentrálu na nabíjanie technologických vymožeností a svetla v karavane.

Prišiel deň „D“ a po dôkladnom zbelení sme v stredu večer dorazili do Sučian. Spísali sme potrebné papiere, vyskúšali sme všetky veci a príslušenstvo potrebné na prevádzku a už sme fičali do Rakúska, smer Obertauern. Po ceste sme sa ešte nezabudli zastaviť na nákup, aby sme mali čo jesť a na výlete neumreli hladom. Keď sme okolo štvrtej nadránom dorazili do cieľa našej cesty, čakalo nás menšie prekvapenie. Parkovisko bolo skoro prázdne, až na tri karavany, ktoré boli rozhodené každý v inom rohu, takže sme si mohli spokojne vybrať naše „stanové“ miestečko. Ráno na nás čakala „dychberúca“ scenéria.

Všade vôkol zasnežené hory, krásne slniečko, jednoducho sme sa ocitli v lyžiarskom raji. Dobrodružstvo sa mohlo začať. Rýchlo sme sa vybalili, vytiahli lyže, nalepili pásy a už sme boli na polceste k vrcholu. Podarilo sa nám „vychytať“ super termín, keďže malo byť celé štyri dni úplne jasné počasie.

Sme iba začiatočníci, preto sme sa rozhodli, že do voľného terénu radšej nepôjdeme. Šliapali sme po zjazdovkách, slniečko pripekalo, takže sme po krátkej chvíli boli opálení tak, akoby sme si užívali na dovolenke pri mori. Slniečko sme si vychutnávali plnými dúškami. Okoloidúci lyžiari z nás mali šou a našli sa aj takí, ktorí si nás fotili ako kamzíky v Tatrách. Hneď prvý deň sme vyšli na najvyšší, pre skialpinistu dostupný, vrchol Obertauernu, Gamsleitenspitze (2357 m. n. m).

Gamsleitenspitze (2357 m. n. m)

Bolo to dosť náročné, lebo sme si vybrali cestu vedúcu po čiernej zjazdovke. Bola to výzva, ktorú sme všetci zvládli. Ďalšia výzva prišla v momente, keď sa ohlásila nutnosť osobnej hygieny. Keďže sme nechceli teplú sprchu (to by pre nás nebolo dobrodružstvo), našli sme si malé jazierko hneď vedľa parkoviska, v ktorom sme sa podvečer s radosťou a nadšením vyčvachtali. Ľudia, ktorí si balili posledné veci do áut na nás len nechápavo pozerali. Čo už, boli sme pre nich banda Slovákov kúpajúcich sa v ľadovej vode. Ďalší deň bol scenár podobný, jediný rozdiel bol v tom, že sme išli na vedľajší kopec.

posledné metre k vrcholu

Tam sme si na terase horskej chaty užívali slniečko. Prišiel večer a my sme šli na prieskum spoločenského života v mestečku. Našli sme totálne plný bar, kde sme sa zabavili a cestou k autu sme na merači rýchlosti, ktorý sa nachádzal na ulici, búrali rýchlostné rekordy. V sobotu sme si nechali poradiť a na odporúčanie jedného českého páru sme navštívili asi 20 kilometrov vzdialené wellness centrum. To množstvo sáun, výriviek a bazénov sa nedá ani spočítať.

A tak sme sa pred posledným dňom v rakúskom lyžiarskom stredisku poriadne zrelaxovali. Prišla nedeľa a my sme sa museli začať chystať domov. Absolútne sa nám nechcelo, ale povinnosti volali, a tak sme napokon po štyroch úžasných dňoch vyrazili domov. Do Sučian sme prišli okolo deviatej večer, všetko sme odovzdali, ale predsa len nám zostalo niečo, čo sa vrátiť nedá. Sú to naše fantastické spomienky a zážitky.

Cez veľkonočné prázdniny nás čaká ďalšie dobrodružstvo, keďže nás to poriadne chytilo za srdce. Vrelo môžeme tento druh turistiky odporučiť všetkým podobne založeným športovým nadšencom.

Karavanom na Pohodu

Napísané 23. marca 2015 , autor: Lamoš Rastislav

Odpovedať

Mám rád festival Bažant Pohoda. Ako som sa začal holiť, nevynechal som snáď ani jeden ročník. Aj moja manželka mi to toleruje, ba čo viac, odkedy sa poznáme, chodíme na Pohodu spolu. Aj keď sme duchom stále mladí, máme už svoje predstavy o pohodlí.

Jedna vec je byť neskoro do noci na koncerte, to zvládame v pohode. Ale po koncerte ísť spať do stanu, tlačiť sa v spoločných umyvárňach a sprchách, to už nie je nič pre nás. A tak sme sa rozhodli, že to zmeníme. Nie, na Pohodu neprestaneme chodiť, to veru nie, len si na nej urobíme svoju osobnú pohodu. Preto sme sa rozhodli, že tohto roku prídeme na Pohodu v karavane. Toto je náš príbeh Pohody 2014.

Pondelok 7. 7. 2014

S manželkou sme zbalili najnutnejšie veci na týždeň – nejaké to oblečenie, zubné kefky, holenie, uterák. Viac ani netreba. Sadáme do auta a vyrážame do Sučian v martinskom okrese, kde si požičiame karavan. Absolvujeme krátke zaškolenie, preberieme vybavenie (je tu takmer všetko, čo potrebujeme na kempovanie, preto sme brali tak málo vecí z domu). Ja si vyskúšam cúvanie s karavanom. Po niekoľkých pokusoch mi to už celkom ide, ale cúvať s ním niekde v hustej mestskej premávke by som veru nechcel. Do Pohody zostáva ešte niekoľko dní, tak sme sa rozhodli, že ich aktívne využijeme. S manželkou máme spoločnú záľubu nielen v koncertoch a festivaloch, ale milujeme aj hory. Takže naša prvá zástavka bude autokemping Manín a pred kultúrnym zážitkom dáme zabrať aj našim telám. Najrýchlejšia cesta by bola cez Žilinu a potom po diaľnici, ale tú sme hneď zavrhli. Diaľnica nie je nič pre nás. My radšej pôjdeme cestami II. triedy aby sme viac videli z krás Slovenska. Takže v Martine odbočujeme na juh a vydávame sa smerom na Prievidzu, ale v Nitrianskom Pravne odbočujeme doprava a cez Kľačno pokračujeme na horský priechod Fačkovské sedlo. V Rajci odbočujeme na Považskú Bystricu. Počas cesty sa kocháme krásami Slovenska, ktoré by sme z diaľnice určite nevideli. Neskoro popoludní prichádzame do autokempingu Manín. Odstavujeme karavan a ideme na nákup potravín. Potom si urobíme si ľahkú večeru a užívame si pohodu v malom domčeku na dvoch kolesách.

Autokemp Manín

Utorok 8. 7. 2014

Po raňajkách obliekame turistické oblečenie, obúvame vibrami a vydávame sa na túru obdivovať krásy Manínskej tiesňavy. Hneď za autokempingom začína turistický chodník. Prešli sme približne 15km nádhernou prírodnou scenériou. Doteraz mám v pamäti nádherný výhľad, ktorý sa nám naskytol pri výstupe na hlavný vrchol Manína. Viditeľnosť bola ideálna a my sme videli Súľovské skaly, Martinské Hole a aj Krivánsku Malú Fatru. Podvečer prichádzame do autokempingu, síce unavení ale spokojní s pekne prežitým dňom. Plnými dúškami si vychutnávame pohodlie karavanu.

Prechádzka cez Manínsku tiesňavu

Streda 9. 7. 2014

Včerajšia túra nám dala zabrať, preto si dnes naordinujeme niečo ľahšie. Karavan nechávame v kempingu a autom sa vydávame do Súľova, kde odstavujeme auto a my sa vydávame na, oproti včerajšku, kratšiu túru k Súľovským skalám a k zrúcanine Súľovského hradu. Poobede sa vraciame do autokempingu. Zajtra nás už čaká Pohoda, preto oddychujeme a relaxujeme, tešíme sa kultúrny zážitok.

Súľovské skaly

Štvrtok 10. 7. 2014

Dnes sme si dopriali dlhý ranný spánok, v predtuche, že tak skoro sa poriadne nevyspíme. Krátko po obede opúšťame kemping a vydávame sa do Trenčína. V areáli letiska parkujeme pri ďalších karavanoch, dáme si malé občerstvenie a tešíme sa na večerný program (hlavne na 3D show skupiny Kraftwerk). A tiež nás teší to, že po programe sa vrátime do nášho domčeka na dvoch kolesách, kde nás bude čakať sprcha a pohodlné postele.

3D projekcia

Piatok 11. 7. 2014

Dnes nás bol navštíviť syn so svojou partiou. Nehovoria síce nič, ale vidíme na nich, že nám náš karavan a pohodlie v ňom závidia. Sami bývajú v stanoch neďaleko. V priebehu dňa nás nezaskočili ani dve búrky, ktoré sa prehnali nad areálom – my sme boli dokonale v suchu! Večer opäť vyrážame na koncerty, dnes tak skoro veru nepôjdeme spať, už sa teším na Travis, ale aj slovenský Korben Dallas.

Prišli nás pozrieť naši mladí

Sobota 12. 7. 2014

Posledná noc Pohody, únava sa už prejavuje, ale vďaka karavanu ju dobre znášame. Parafrázujúc istú reklamu: „Požičať si karaván – 40€ na deň, lístok na Pohodu – 59€, mať osobnú pohodu – na nezaplatenie!“ Ťahákom dnešného večera bude rocková skupina Suede, manželka ma určite dotiahne na Janu Kirschnerovú.

Unavení ale šťastní…

Nedeľa 13. 7. 2014

Po krátkom spánku niečo zjeme a odchádzame smer Turčianska záhradka. Diaľnicu opäť ignorujeme, volíme trasu cez Prievidzu, Handlovú, Žiar nad Hronom, Kremnicu a Turčianske Teplice, kde nás vyhrká neslávne známy “tankodrom”. Rýchlo odbočujeme na cestu SNP a cez obce Mošovce, Blatnica, Necpaly, Sklabiňa a Turčianska Štiavnička podvečer prichádzame do Sučian, kde vraciame karavan. Hneď sme si sľúbili, že budúci rok si to zopakujeme. Akurát výlety pred Pohodou si tentoraz naplánujeme niekde inde, veď na Slovensku je toľko krásnych miest. Čo takto Slovenský raj? Alebo Liptov? Ani Zemplínska Šírava by nebola zlá… Veď mi niečo vymyslíme – máme na to celý rok.

Solárne systémy aj pre karavany

Napísané 19. januára 2015 , autor: Lamoš Rastislav

Odpovedať

Solárne systémy ponúkajú absolútnu nezávislosť od nie vždy tichých elektro centrál alebo napájania poskytovaného kempom a následnú úsporu peňazí. Na strane druhej nevýhodou môže byť, že váš vnútorný hlas vám bude hovoriť zaparkuj v chládku, ale túžba po elektrine bude silnejšia a nakoniec zaparkujete na mieste, kde si slnečné lúče môžu odviesť svoju prácu najlepšie.

Pri výbere toho najoptimálnejšieho solárneho systému pre váš karavan máte na výber z troch možností.

Prvá je najjednoduchšia cesta bez zbytočných starostí, ale zároveň najdrahšia, a tou je kúpa celého solárneho systému ako jeden set. Pre ilustráciu som vybral najvýkonnejšiu kombináciu solárneho panelu Boulder 90 a modulu s batériou Yeti 1250, s možnosťou ukladania vyrobenej elektrickej energie do batárie od firmy Goal Zero. Goal Zero je americká spoločnosť vyrábajúca prenosné solárne systémy vhodné pre všetkých, ktorí trávia v prírode viac ako dve hodiny. Vo svojej ponuke má viacero modelov pre rozličné zamerania.

Solárny systém od firmy Goal Zero, Yeti 1250 a solárne panely Boulder 90

Vybraný solárny systém váži zhruba 50 kilogramov a ďalších 10 kilogramov vážia solárne panely, ktoré sa montujú na strechu karavanu. Celý set stojí 2000 dolárov a pri najoptimálnejšich slnečných podmienkach nabije batériu za 27 hodín. Pre jednoduchšiu predstavu, plne nabitý modul má v sebe uloženú energiu pre dobitie vášho laptopu zhruba 20 krát. Znamená to, že za priaznivých slnečných podmienok, tento modul umožní prácu dvoch laptopov v plnom nasadení úplne bez problémov a ešte ostane dostatok energie aj pre chladničku a nabitie mobilu.

Druhá možnosť je poobhliadnuť sa po nižších cenách konkurencie. A netreba ani chodiť do Ameriky. V Nemecku sa dá nájsť solárny systém s podobnými parametrami ako Goal Zero o 40% lacnejšie. Treba ale povedať, že Yeti 1250 má všetky jednotky zabudované v jednom module a pôsobí dizajnovo uhladenejšie. Nemecké riešenie je postavené na solárnom regulátore domácej výroby značky Steca, ale ostatné súčasti ako panely a batéria sú dodaváne od subdodávateľov. Nemecká strohosť a efektivita sa nezaprie ani v tomto prípade.

Solárny systém postavený na regulátore od firmy Steca

Tretia možnosť je vyskladať si solárny systém vlastnoručne a ušetriť. Kúpite si solárne panely podľa vašich preferencií od predajcu s najlepšou cenou. K panelom je potrebné zaobstarať si aj kontrolnú jednotku tzv. solárny regulátor, ktorý zabráni prípadnemu prebitiu a následnému poškodeniu batérie. Ďalej budete potrebovať samotnú batériu. Môžete použiť už zabudovanú batériu od výroby vo vašom karavane, ale iba ak spĺňa podmienky kompatibility. Všetky tieto jednotky musia byť spárované a vyžaduje si to aj nejaké tie znalosti z oboru elektrotechniky. V prípade, ak nepotrebujete kupovať novú batériu, samotne solárne panely s výkonom 100 Wp spoločne s regulátorom a pár káblami vás vyjdu na cca 500 eur, čo za tú námahu určite stojí.

Solárna technika

Napísané 18. januára 2015 , autor: Lamoš Rastislav

Odpovedať

Karavany a využitie solárnej techniky
Solárne panely sú pomerne zložitá technika, ktorá funguje na dvoch princípoch. V prípade karavanov sa dá využiť len jedna a to sú fotovoltaické články, ktoré vyrábajú elektrickú energiu zo slnečných lúčov, ktoré sú zadarmo. Výhodou technológie je elektrická nezávislosť ale zároveň sú účinné len za slnečného sveta a taktiež to nieže lacná záležitosť a preto pred kúpou treba dôkladne prehodnotiť či sa viac oplatí investovať do solárnej techniky alebo za tie peniaze kúpiť radšej úspornejšie spotrebiče.

Ako sa dajú fotovoltaické články využiť?
Fotovoltaické články nám síce zabezpečia energetickú nezávislosť ale predovšetkým slúžia pre nabitie akumulátora a pri niektorých energeticky závislejších spotrebičoch ako sú chladničky a mikrovlnnej rúre sú takmer úplne nepoužiteľné. Pri chladničkách je ešte použiteľný ale musí ísť o veľmi úspornú chladničku ktorá má spotrebu 1-2A. Zariadenia ako menší televízor a rádio nemajú veľkú spotrebu a nepoužívajú sa celý deň takže fotovoltaické články ich bez problémov udržia pri chode.

Najlepšie príslušenstvo pre fotovoltaické články
Najlepší akumulátor pre tieto články je akumulátor s vysokými cyklami, ktorým nevadí neustále nabíjanie a vybíjanie sú síce o niečo drahšie ale majú oveľa lepšie dobu životnosti preto je to dobrá investícia. Taktiež im nevadí časté úplne vybíjanie. Treba si dávať pozor aby akumulátor mal kapacitu dennej zásoby to je aspoň 400Ah pretože články batériu nabíjajú len za slnečného svetla a slnečné svetlo nemusí byť vždy priaznivé tak je vždy dobré mať nejakú rezervu. Taktiež sa odporúča vymeniť spotrebiče ako bežný televízor za LCD alebo LED televízory, pretože tieto televízory majú oveľa nižšiu spotrebu ako tie ostatné. Taktiež sa odporúča vymeniť bežné žiarovky za LED diódy aby sme dosiahli maximálnu úsporu a tým zvýšime efektivitu fotovoltaických článkov.

Palivove články pre karavany a obytné auta.

Napísané 18. decembra 2014 , autor: Lamoš Rastislav

Ešte pred niekoľkými rokmi bola táto technológia pre bežného karavanistu nedostupná. Palivové články menia, trošku zjednodušene povedané palivo (plyn, metanol a pod.) na elektrický prúd, ktorý potom dobíja baterku obytnej časti v autokaravane.

Takže neprestajný problém nedostatku energie v obytných autách sa zdá byť vyriešený. V karavane sú palivové články trvalo prepojene s baterkou obytnej časti. Keď klesne napätie baterky pod určitú prednastavenú hodnotu, palivový článok sa automaticky zapne a začne batériu dobíjať až do nastavenej hodnoty napätia. Ako zdroj energie používajú niektoré palivové články metanol zo zvláštneho plastového kanistra alebo plyn z bežných plynových bômb v autokaravane. Ale ako vlastne tieto prístroje vyrábajú z paliva jednosmerne napätie 12 V ?

Palivové články na metanol.

Pozrime sa do vnútrajška týchto prístrojov.Palivový článok od firmy Efoy premieňa kvapalinu metylalkohol na elektrickú energiu iba v jednom kroku.

Srdce celého prístroja je Stack, ktorý je zložený z jednotlivých článkov. Každý článok tvori anóda, katóda a membrána. Táto membrána pôsobí ako elektrolyt a oddeľuje od seba anódu a katódu.

Cez membránu prenikajú protóny teda kladne nabite častice.
Na strane anódy sa privádza metanol a voda.
Na strane katódy je prítomný kyslík z okolitého vzduchu

Reakciou na anóde vznikajú H+ a volné elektróny. Výsledkom tejto reakcie vznika oxid uhličitý. Protóny môžu prechádzať membránou, elektróny musia ísť na stranu katódy cez pripojený elektricky obvod a tím sa vytvára elektricky prúd. Na katóde vznika z iónu H+ a atmosferického kyslíka a z elektrónov, vodná para.

Palivové články na plyn.

Na vstupe do prístroja kvapalný plyn prechádza najprv filtračným stupňom. Filter tu z plynu stiahne všetky prímesi a chemikálie obsahujúcu síru. Nasledujúci systém zmení kvapalný plyn na čistý uhľovodíkový plyn, ktorý prúdy do palivového článku. Tam sa vodík z plynu s prímesou vzduchu premení elektrochemickou reakciou na teplo, vodu a prúd. Nabíjačka potom pomocou toho prúdu nabíja batériu obytnej časti.

Pre karavanistov s veľkou spotrebou elektrickej energie predstavujú palivové články zaujímavou alternatívu k doterajším elektrocentrálam, ak nepočítame ich vysokú cenu.

S karavanom do kempu Trusalova

Napísané 22. novembra 2014 , autor: Lamoš Rastislav

Odpovedať

Prvý septembrový týždeň, keď už noci neboli najteplejšie sme si povedali, že by sme mohli navštíviť Autocamping Trusalová, ktorý je situovaný v pohorí Kriváňska Malá Fatra v Turčianskej kotline blízko Martina. Zo Sučian sme vyrazili v piatok okolo 17.00 hodiny za pekného septembrového počasia bez obláčika.

Turčianska záhradka v spojení s pekným počasím je krásna a preto sme sa rozhodli, že si spravíme obchádzku. Namiesto 12 km zo Sučian do Autocampingu- Trusalová sme spravili 30 km po malebnom prostredí Turčianskej kotliny. V Sučanoch sme za benzínovou pumpou zabočili doprava a išli sme smerom na Podhradie.

Po ceste sme si všimli rozostavanú diaľnicu, ktorá tento úsek odbremení od množstva áut. No a okrem diaľnice sme si užívali nádherné výhlady. Za Podhradím stúpame na najvyšší bod.

Nachádza sa tu salaš, tak sme na chvíľku zastali, poobzerali sa a vychutnávali si prostredie stredného Slovenska za zvuku cinkotajúcich zvoncov pasúcich sa oviec. Tento moment sme si vychutnali pri ochutnávke čerstvého ovčieho syra zo salaša. Po občerstvení prudko klesáme do malej dedinky Konské. Táto dedinka je vtesnaná do maličkého údolia v severovýchodnej časti Turčianskej kotliny. Kúsok ďalej klesáme do dedinky Nolčovo, za ktorou nasleduje dlhá rovná cesta popri ktorej tečie rieka Váh.

Po ľavej strane krásne vidno pohorie Malej Fatry s Veľkým a Malým Kriváň. Na konci rovinky je vodná elektráreň v Krpeľanoch, ktorá má problém zo nanášaním.

Prešli sme popod jej hrádzu, popri futbalovom ihrisku a potom sme mierne stúpli až na hlavnú cestu D1, kde bude končiť diaľnica Dubná skala – Turany. Zabočili sme doľava a po cca 500 metroch sme narazili na Autobazár s reštauráciu. Zabočili sme doprava a snažili sa sledovať dopravné značky keď po 1500 metroch sme zbadali ceduľku Autocamping-Trusalová. Zastavili sme pred červeno bielou rampou a z drevenej vrátnice vidíme pána vrátnika.

Dohodli sa s ním, že si vyberieme miesto a potom sa prídeme zahlásiť. Mali sme pocit ako keby sme sa vrátili pred november roku 89. No nevadilo nám to lebo všetko ako sme časom zistili bolo pekné, funkčné a čisté. Tento kemp je vhodný najmä pre turistov, ktorým poskytuje vhodný východiskový bod na túru v Krivánskej časti Malej Fatry.

Pre predstavu pripájam galériu fotiek autokempingu trusalova v Turanoch

Na karavane do Benátok cez Dolomity (Tre Cime di Lavaredo)

Napísané 10. novembra 2014 , autor: Lamoš Rastislav

Odpovedať

Dôležitá, aj keď nepríjemná časť karavaningu je balenie a príprava karavanu. Tieto dve činnosti sú však súčasťou každej dokonalej dovolenky.

Keď však človek už konečne sadne za volanta a prejde prvé desiatky kilometrov, opadne zrazu všetok stres a starosti a dobrodružstvo môže začať. Cestu smerom do Benátok sme začali v poobedňajších hodinách a preto sme prvú noc prespali na odpočívadle, hneď za Viedňou, odkiaľ sme mohli ráno vyraziť smerom na Alpy. Po raňajkách sme sa pustili smerom na Lienz krížom cez Rakúsko a k večeru sme si našli miesto na prenocovanie pred Toblachom (Dobbbiaco) v dedinke Vierschach (Versciao).

Toblach – Rifugio Auronzo- Cortina d´ Ampezzo

Nebolo to síce úplne ideálne miesto na spánok, no umožnilo nám to užiť si krásnu alpskú cestu, ktorá na nás čakala až na druhý deň, za denného svetla. Mohli sme teda skoro ráno vyraziť a užiť si krásnu alpskú scenériu počas prechodu od Toblachu až po svetoznámu lyžiarsku dedinku Cortina d´ Ampezzo.

Ráno sme prešli cez Toblach a zabočili doľava smerom na Misurinu. Keďže sme chceli ísť s obytným autom až priamo pod horu Tre Cime di Lavaredo (Rifugio Auronzo) do výšky cca 2400 m.n.m. bolo potrebné po ceste nájsť odbočku ,ktorá by nás odviedla až hore.

Musíte tam však odbočiť skôr než prídete do dedinky Misurina. Bohužiaľ je toto miesto spoplatnené a to pre obytné auto sumou 36 euro, čo je síce dosť, no na druhej strane prežiť deň , poprípade aj noc, v pohodlí karavanu s takou nádhernou panorámou, je na nezaplatenie.

Strávili sme tu krásny deň a večer sme sa vydali na ďalší naplánovaný bod našej dovolenky – romantické Benátky.

V Benátkach, pokiaľ nemáte loďku, je veľký problém s parkovaním . My sme sa preto rozhodli, že sa ubytujeme oproti mestu, na polostrove, kde budeme mať pohodlný prístup loďou do Benátok a ešte k tomu aj nádhernú piesočnatú pláž.

Voľba padla na Punta Sabbioni. Je tu veľa kempov, pekná pláž a pravidelná lodná doprava priamo do Benátok (Venezia).

Veľmi výhodné je si kúpiť lístok na 24 hodín za 20 euro a rozdeliť si návštevu mesta na dva dni. Môžete cestovať nie len do centra Benátok ale aj na všetky priľahlé ostrovčeky.

Náš kemp – Miramare nás v septembri vyšiel 25 €/noc. My sme jeho služby využili len raz keď sme potrebovali vyprázdniť wc a odpadovú vodu a doplniť čerstvú.

Plážová sezóna konči cca 13 septembra čo je pre karavanistov veľmi dobrá správa, lebo potom je možné kempovať priamo pri pláži úplne zadarmo ( počas sezóny je poplatok 9 €/noc).

video z tejto dovolenky

Miesto kde sme parkovali zadarmo v Punto Sabbiony – počas sezóny inak sme boli na pláži. GPS: 45.456057, 12.437289

Cestou SNP cez Skalku, Kremnicu až na Pustý Hrad.

Napísané 16. októbra 2014 , autor: Lamoš Rastislav

Odpovedať

Väčšina ľudí, ktorí si požičiavajú autokaravan sa ponáhľajú a snažia prejsť čo najviac kilometrov, v čo najkratšom čase. Stáva sa potom, že si na dovolenke ani neoddýchnu a keď sa vracajú sú unavení, viac ako pred tým. Preto sme si my pre tento krát povedali, že sa nebudeme hnať ďaleko, ale užijeme si pekný víkend tu u nás, na Slovensku. Naša trasa bola takáto.

Vyštartovali sme v piatok poobede zo Sučian, smerom na vedľajšiu dedinu s názvom Turčianska Štiavnička. Ďalej sme pokračovali peknou prírodou po ceste SNP smerom na mesto Turčianske Teplice. Po hodinke oddychovej cesty sme zastavili na najvyššom mieste hneď za dedinou Mošovce a užili si pekný západ slnka a prvú noc v karavane.

Ráno, hneď po raňajkách sme pokračovali smerom na Turčianske Teplice, ktoré sme síce pre tento krát obišli, no povedali sme si, že sa tam niekedy určite zastavíme, keďže sa tu nachádza známy slovenský aquapark. Cestou sme sa však predsa na chvíľu zastavili pri pomníku SNP, pri ktorom sa nachádza lesopark Bôr, kde je možnosť sa prejsť zaujímavým náučným chodníkom.

Po prechádzke sme pokračovali smerom na Kremnicu. Naša ďalšia zástavka bol náš slovenský údajný geografický stred Európy -Svätojánsky kostol pri Krahuliach, obkolesený panorámou Kremnických vrchov.

Po prejdení cez lyžiarske stredisko Krahule, sme pokračovali až do ďalšieho strediska- Skalka. Naobedovali sme sa pod vysielačom pri krásnom výhľade a po prechádzke k zjazdovke pokračujeme smerom na Kremnicu, kde sme sa chystali stráviť našu ďalšiu noc.Cestou sme si doplnili zásoby vody z prameňa, „o chlp“ sme prešli cez nízky tunel s výškou len 3,5 metra.

Tunel cestou zo Skalky do Kremnice s výškou len 3,5m

Autokemping v Kremici bohužial nefunkčny

V Kremnici sme napokon zaparkovali pri bývalom autokempingu, ktorý síce už nefunguje, ale polohu má stále naozaj výhodnú. Nachádza sa na konci krásnej doliny, no pritom asi len 15 min. chôdzou do centra mesta .

Dá sa tu príjemne poprechádzať dolinou, pre odvážnejších je tu dokonca aj možnosť si zaplávať v takmer prírodnom bazéne, ktorý je pozostatok autokempingu z minulosti.

Kremnica je veľmi príjemné banské mestečko, s malebnými tenkými uličkami, krásnymi historickými budovami a množstvom reštaurácií a kaviarničiek. Nachádza sa tu veľa banských múzeí, múzeum mincí ale za prieskum stojí aj slovenská rarita- múzeum gýču.

Po večernej prechádzke v centre, sme sa druhý deň prešli aj po dolinke a užili si krásu prírody. Pred odchodom sme ešte raz skočili do centra na obedňajšie menu. Po obede sme pokračujeme ďalej smerom na Zvolen, kde sme chceli navštíviť tzv. Pustý hrad.

Zaparkovali sme na parkovisku pod hradným kopcom a peši sme vystupovali po náučnom chodníku až k samotnému hradu. Tento výstup je príjemná túra, vhodná aj pre menej fyzicky zdatných turistov.

Cesta k hradu trvá približne hodinu a výhľad z hora je naozaj neopísateľne krásny.

Oddýchnutí a nabití novou pozitívnou energiou po pekne strávenom víkende sadáme do autokaravanu a cestujeme do Sučian po auto aby sme napokon v nedeľu prišli vo večerných hodinách domov.

Na karavane za kitingom

Napísané 8. augusta 2014 , autor: Lamoš Rastislav

Odpovedať

Dovolenka v karavane či autokaravane je sama o sebe svojím spôsobom jedinečným zážitkom. Pre milovníkov skutočného adrenalínu a aktívnej dovolenky však máme jeden tip – na karavane za kitingom.

Kiteboarding je mladý a rýchlo sa rozvíjajúci adrenalínový šport.

Čo to kiting vlastne je? Je to relatívne mladý a rýchlo sa rozvíjajúci adrenalínový šport. Základom tohto športu je tzv. vlečný drak (kit) vyzerajúci ako padák na paragliding, ktorý zabezpečuje spolu s vetrom pohyb jazdca. Kitingu sa dá venovať v zime na snehu, vtedy jazdec používa lyže či snowboard, ale aj v lete na vode. Zriedkavý nie je ani tzv. landkiting, kedy jazdci používajú dosku podobnú skateboardu. Pri jazde na zemi sa tiež používajú trojkolesové buginy, dokonca kolieskové korčule.

Už z tohto opisu je zrejme, že kiting je veľmi rozmanitý adrenalínový šport, v ktorom má každý možnosť nájsť si niečo pre seba a nie je len výsadou letných dovoleniek pri mori. Svoje miesto si začína nachádzať aj u nás či u našich severozápadných susedov a to nie len v lyžiarskych strediskách, ale aj na vodných nádržiach.

Ak by ste si chceli tento šport vyskúšať nemusíte si hneď kupovať kitingovú výstroj. Už aj na Slovensku je mnoho špecializovaných požičovní, kde vám výbavu na kiting zapožičajú, dokonca mnohé z nich ponúkajú aj kurzy pre začiatočníkov.

V letných mesiacoch je však predsa len najväčším lákadlom kiting na vode. Miesta, kde športovci kiting prevádzkujú sa v kitingovom žargóne nazývajú spoty. A kde na Slovensku sa môžete na karavane za kitingom vydať?

Kráľová pri Galante

Vodná nádrž Kráľová

Priehrada Kráľová na Váhu je vybudovaná na rovine v oblasti Západoslovenskej nížiny, vďaka čomu je tu zväčša stabilný vietor a podmienky sú vhodné na vodné športy. Na kráľovej sa surfuje a “kituje” od marca do novembra a mnohé kurzy pre začiatočníkov v kitingu sa konajú práve tu.

Dunaj – Kalinkovo, Hamuliakovo, Gabčíkovo

Kiting na Dunaji

Asi 12 km za Bratislavou medzi obcami Kalinkovo a Hamuliakovo na Hrušovskej zdrži sa nachádza jeden z najobľúbenejších kitových “spotov” na Slovensku. Dunaj je v týchto miestach široký a pripomína jazero, podmienky na kiting sú veľmi vhodné a tiež sa tu konajú aj kurzy pre začiatočníkov. Najbližší kemp sa nachádza pri Bratislave v areáli Zlatých pieskov. Obľúbenou destináciou na kiting na Dunaji je tiež vodné dielo Gabčíkovo.

Sĺňava

Vodná nádrž Sĺňava pri Piešťanoch

Ďalším kitingovým spotom je vodná nádrž Sĺňava pri Piešťanoch. Poveternostné podmienky tu nie sú také priaznivé ako pri predchádzajúcich dvoch destináciách, na druhej strane sa hneď v bezrpostrednej blízkosti nádrže nachádza niekoľko kempov.

Liptovská Mara, Oravská priehrada, Zemplínska Šírava

Naše najznámejšie vodné nádrže nie sú typickým kitingovým spotom, ale pri dobrých veterných podmienkach sa dá kiting vykonávať aj tu, pričom sa v ich okolí nachádza množstvo vhodných kempov.

Česko a zahraničie

O niečo viac rozšírenejší než u nás je kiting u našich severozápadných susedov. Českí kitingoví nadšenci dokonca vytvorili mapu vhodných kitingových spotov v Českej republike, spoločne ju priebežne aktualizujú a mapa obsahuje už 110 kitingových spotov. Pozrieť si ju môžete TU.
Kapitolou samou o sebe je kiting v zahraničí. Ak by ste si chceli kiting vyskúšať na morských vlnách obľúbenými destináciami sú predovšetkým Poľsko – Hel, Nemecko – Rujana, Francúzsko – Almanare, Grécko – Lefkada a mnoho ďalších.

Ak ste teda adrenalínovým nadšencom a radi skúšate nové veci neváhajte sa vydať na karavane za kitingom, či už na niektorý slovenský alebo zahraničný spot.

Tu pripájam inšpiratívne videa